Ich cieľom bola juhovýchodná časť Oravskej vrchoviny. Vopred zabezpečené ubytovanie v Penzióne Leštiny už nedávalo veľa možností na zmenu programu aj napriek nepriaznivej predpovedi počasia. Na dva z týchto troch dní predpovedali meteorológovia silný nárazový vietor a ich predpoveď sa na 100% aj naplnila. Je to paradox, ale meteorológovia aj za negatívnu predpoveď získavajú kladné body. Že to však bolo nebolo až také kritické sme sa napokon zhodli všetci šiesti. Vzhľadom na to, že sme cestovali osobnými autami , nebol žiadny problém s korekciou plánu a tak napokon všetko dopadlo k úplnej spokojnosti.

Prvý deň bolo okrem vetra ešte aj zamračené pomerne nízkou oblačnosťou, ktorá ešte v doobedňajších hodinách neumožňovala takmer žiadne výhľady a tak sme sa vybrali zoznámiť sa s Lúčkami – známymi predovšetkým kúpeľmi zaberajúcimi územie severne od obce popri potoku Teplianka, chvíľu strávime aj v kostole Povýšenia sv. Kríža od ktorého smerujeme k najväčšej rarite obce - Lúčanskému vodopádu, ktorý svojou viac ako 12 m výškou a mohutným prietokom vody je právom vyhlásený za prírodnú pamiatku. Počasie robí svoje a tak hľadáme útočisko s teplým občerstvením v miestnej pivárni.

Po príchode do Leštín nám ešte ostáva čas na ubytovanie a tak sme sa vybrali obzrieť si tunajší unikát národnú kultúrnu pamiatku drevený evanjelický artikulárny kostol z roku 1689, ktorý je zapísaný aj ako lokalita Svetového dedičstva Unesco. Vonkajšia obhliadka netrvala dlho a nás zlákali severne orientované lúky nad obcou. Počasie je síce stále veterné, ale dohľadnosť sa za posledné 3 hodiny prudko zlepšila a to bola tá pravá odmena za ani nie príliš namáhavý výstup. Z bočnej rázsochy vrchu Holica sme si vychutnali pre nás neokukané pohľady na hrebeň Krivánske Malej Fatry z opačnej strany ako ju vidíme z Kysúc, časť Martinských holí, Šíp, kraľoviansku Kopu aj neprehliadnuteľné špicaté Ostré. Severnému horizontu dominovali Tupá a Ostrá skala a horizont uzatváral Minčol 1394 m vysoký najvyšší vrch v Oravskej Magure s ešte zasneženými lyžiarskymi svahmi lyžiarskeho strediska na Kubínskej holi.

Druhý deň sme sa vybrali prejsť sa rozľahlými lúčnatými terénmi rozkladajúcimi sa okolo horného toku potoka Pribiš, no pocitová teplota, ktorá bola na vetre hádam aj nižšia ako pri mínus desiatich stupňoch, v nás po pár sto prejdených metroch prebudila pud sebazáchovy a tak sme „operatívne“ zmenili plánovanú traasu, za druhú z nášho plánu, a využijúc k svojej ochrane konfiguráciu terénu vybrali sme sa východným smerom, svahmi gravitujúcimi k potoku Sestrč , kde sme už boli chránení pred nepríjemným severákom.

Kvôli predčasnému odbočeniu z hrebeňa sme prežili krátku anabázu v zbernej oblasti sestrčského potoka pokiaľ sme sa nevystúpali po rozsiahlych odlesnených plochách do lúčnatého sedla pod vrchom Grúň 959 m, odkiaľ sme už vedení žltou značkou zišli a v závere zas vyšli do obce Malatiná, ktorá sa rozkladá v nadmorskej výške 770-830 m.

Pred odchodom na ubytovanie sme sa ešte občerstvili pri káve a pive v miestnom hostinci Pod lipou.

Tretí deň po raňajkách uhrádzame ubytovanie s polpenziou, a balíme sa k odchodu. Navrhujem, aby sme sa cestou domov zašli pozrieť na chatu na Kubínskej holi. A preto, že tam z nášho kolektívu okrem mňa ešte nikto nebol, bol návrh bleskovo vyhodnotený ako „výborný nápad“. Autá parkujeme na najvyššom parkovisku pod sedačkovou lanovkou a po zelenej značke sa vyberáme na chatu.

Lesná cesta je ešte tvrdá – spevnená nočným mrazíkom. V lese na nás nefúka, ponáhľať sa nemáme kam, lebo času máme na dnešnú vychádzku naozaj dosť a tak po takmer dvoch hodinách pohodového výstupu prichádzame k nášmu cieľu. Od chatárky sa dozvedáme, že sme vôbec prví návštevníci za posledné 3 dni. Vážime si to a „na oplátku“ využívame príjemné prostredie chaty na odpočinok a teplé občerstvenie - jedlo aj pitie.

Cesta dole bola podstatne rýchlejšia, aj keď záverečného asi pol kilometra sme museli schádzať lesným porastom povedľa cesty, lebo po nej prebiehalo zbližovanie dreva z predrubnej ťažby
a jej stav bol na úplne inom stupni kvality ako ráno.

Záverečné hodnotenie: úplná spokojnosť doplnená otázkou kam sa vyberieme na budúce?

Text a foto Anton Opial