Touto trasou sa vydáme po neznámych osadách Nesluše. Trasa má zastávky: Nesluša, horná škola (konečná zast. SAD) – Mičekovci – Šindelná – U Bielych – Kantorovci – Ondruškovci – Matúškovci – Ochodnica, centrum – Ochodnica, žel. st.
Trasa: Nesluša, horná škola (konečná zast. SAD) – Mičekovci – Šindelná – U Bielych – Kantorovci – Ondruškovci – Matúškovci – Ochodnica, centrum – Ochodnica, žel. st.
V úvode namáhavé stúpanie po kaplnku Pod Kubalovcami. Dĺžka 6,8 km, +360 m, -410 m.
Doliny vybiehajúce z Považského podolia pod hlavný hrebeň Javorníkov sú podstatne dlhšie ako tie smerujúce k nemu z údolia Kysuce či Hornej Bečvy. Najdlhšou z nich je Marikovská dolina s dĺžkou 27 km. Vo všeobecnosti sa závery týchto dolín vyznačujú strmšími svahmi, čo sa podpísalo aj na osídľovaní týchto enkláv.
V ďalšej časti sa za poznávaním skrytých Kysúc vydávame v rámci seniorskej turistickej vychádzky do katastra obce Nesluša s cieľom navštíviť časť z jej osád. Sídla v tejto časti Javorníkov sú roztrúsené na relatívne plochom chrbte vybiehajúcom z Vrchrieky 861 m, na hlavnom javorníckom hrebeni, k juhu. Tie, ktoré počas dnešnej vychádzky navštívime sú vzdialené z centra obce takmer 5 kilometrov. Viac ako polovicu z tejto vzdialenosti nás vezie autobus SAD, z ktorého vystupujeme na konečnej zastávke Nesluša, horná škola (500 m) /f 1,2/.
Po vystúpení z autobusu potom ešte pokračujeme pár metrov po hlavnej ceste na miesto, kde sa autobusy otáčajú /f 3/. Vpravo, v priestore medzi cestami sa nedá prehliadnuť turistická orientácia /f 4/ , ktorá nás na tabuľke s textom Mičekovci (810) 0:55 hod. nasmeruje na strmo stúpajúcu asfaltovú prístupovú cestu k domom pred nami. Tá pri poslednom dome končí a my pokračujeme 100 metrov po širokej nespevnenej lesnej ceste, po ktorých treba sledovať turistickú značku. Tá odbočí vľavo do lesného porastu a dvoma ostrými zákrutami (vľavo a vpravo) nás dovedie na chrbátnicu (rozvodnicu), ktorú potom značkovaný chodník s malými odchýlkami sleduje v dĺžke asi 500 m až po murovanú kaplnku „Pod Kubalovcami“ s hladkou bielou fasádou, so zasklenou nikou v ktorej sa nachádza soška Panny Márie a zelenou strechou v zachovalej latkovej ohrádke (700 m) /f 5-7/. Na priečelí v štíte sa vyníma nápis NA SLÁVU MATKY JEŽIŠOVEJ a letopočet 1931. Na webovej stránke farnosti Nesluša sa uvádza, že: ... kaplnku postavil za pomoci spoluobyvateľov osady Kubalovci tamojší rodák Michal Kubala.
Od kaplnky sa stúpanie znateľne zmierni /f 8/. Pokračujeme furmanskou cestou, ktorú po asi 100 m prekríži cesta zjazdná autami. Pokiaľ máme dosť času na asi 500 m zachádzku zabočíme vpravo a po tejto ceste prídeme do osady Kubalovci, odkiaľ sa treba vrátiť a pokračovať po žltej značke, ktorá nás po 450-tich metroch privedie do osady Mičekovci. Tesne pred osadou je medzi dvoma lipami kríž s letopočtom 1940 (790 m) /f 9,10/ od ktorého je dosť obmedzený, ale vďačný, výhľad na okolie Kysuckej brány s Malou Fatrou v pozadí. Osadou /f 11-14/ prejdeme vrstevnicovou cestou a po prejdení popri krytej studni vľavo od cesty /f 15/ prídeme na samotu Šindelná /f 16,17/, nad ktorou je turistický rázcestník pri ktorom žltá značka končí (800 m) /f 18/. Tabuľka s nápisom osada Šindelná /f 19/ je umiestnená z nášho smeru „až za“ osadou, no na tej strane, odkiaľ prichádza prístupová cesta.
U rázcestníka zabočíme vpravo a sledujúc modrú značku pokračujeme vrstevnicovou cestou, najskôr trochu dole a potom zase trochu hore, a po 600 m nemôžeme vľavo od cesty prehliadnuť pomerne veľkú starostlivo udržiavanú kaplnku s perfektne upraveným okolím (800 m) /f 20/. Kaplnku postavil v šesťdesiatych rokoch minulého storočia miestny občan Štefan Šulgan za pomoci ostatných obyvateľov osady U Bielych a vysvätil ju v roku 1956 Ján Tarábek.
Za osadou U Bielych (790-805 m) /f 21-24/ začína, v našom smere, cesta strmšie klesať a klesanie lesom zmierňuje viacerými ostrými zatáčkami. Asi po 600 m prídeme do ostrej pravotočivej zákruty v ktorej je na smreku na jej vonkajšej strane turistická značka „šípka“ upozorňujúca na zmenu smeru (715 m) /f 25/. Presne tu opustíme modrú značku a pokračujeme cestou odbočujúcou vľavo (ponad smerovú značku). Je to krátka spojka a po asi 20-tich metroch prídeme na makadamovú cestu. Na nej zabočíme vľavo a po 250-tich metroch prídeme do osady U Kantorov (725-740 m) /f 25-30/. Popri kamennom kríži stojacom na vysokej medzi dvoma agátmi vľavo nad cestou /f 31,32/, ku ktorému vedú strmé kamenné schodíky, prídeme do pomerne veľkej osady Ondruškovci (720-745 m) /f 33-35/ .
V strede osady sa cesta rozchádza tromi smermi. U murovanej kaplnky /f 36/ zabočíme na tú vpravo, prichádzajúcu zospodu. Popod vedenie veľmi vysokého napätia nás cesta vyvedie z osady na rozsiahle lúčnaté pozemky /f 37/ s peknými výhľadmi do okolia /f 38,39/ po ktorých pokračujeme 400 m po vrstevnici popod les (spätný pohľad na osadu Ondruškovci /f 40/ a potom sa oblúkom stáča vpravo a vchádza do lesa. V lese urobí na vzdialenosti 600 metrov 3 dlhé oblúky a vyústi opäť na poľnohospodárske pasienky z ktorých už vidieť Ochodnicu /f 41,42/ a kopce Kysuckej vrchoviny v pozadí.
Odtiaľto by sme už s orientáciou nemali mať žiadny problém – cesta sa lúkami stáča mierne vľavo stále smerujúc do dediny. Prvé domy medzi ktorými prechádzame patria k osade, alebo „pľacu“ Matúškovci. Hneď potom prejdeme pod objektmi farmy zameriavajúcej sa na živočíšnu výrobu – chov oviec a to sme už v intraviláne obce Ochodnica (400 m) /f 43/, cez ktorú musíme prejsť v celej jej dĺžke (1,1 km) až k železničnej stanici Ochodnica (385 m).
|
Čas |
Údaje o trase |
Text |
|||
|
hod. |
km |
+m |
-m |
n. v. |
|
|
500 |
Zastávka SAD Nesluša, horná škola |
||||
|
1:05 |
2,0 |
300 |
800 |
po žltej značke až do osady Mičekovci |
|
|
0:35 |
1,5 |
15 |
100 |
715 |
↘Po modrej k odbočeniu zo značky /f25/ |
|
0:12 |
0,5 |
25 |
100 |
740 |
↗ po miestnej komunikácii až do osady Ondruškovci |
|
0:10 |
0,5 |
20 |
U kaplnky ↘po neznačenej ceste popod VVN |
||
|
0:30 |
0,8 |
180 |
560 |
↘ klesanie lesom až na lúky nad dedinou |
|
|
0:35 |
2,0 |
160 |
400 |
Lúkami do centra obce |
|
|
3:07 |
7,4 |
340 |
560 |
||
|
Vysvetlivky: ↘,↗ - odbočiť vpravo, vľavo |
|||||
Autor textu a fotografií: Anton Opial