Organizátori na záver každého ročníka vyhodnocujú poradie zúčastnených turistických organizácií (KST, KČT , PTTS Beskid Sląski aj domácich oddielov z PTTK) podľa počtu účastníkov. Tento „ukazovateľ“ nám vyhovoval, pretože KST Čadca sa ani raz neumiestnil horšie ako na 3. mieste.

Nie ináč tomu bolo aj v tomto roku, keď z celkového počtu 270 účastníkov bolo 113 zástupcov KST Čadca. Toto číslo predstavuje 2 plne obsadené autobusy a 2 osádky osobných áut.

V posledných ročníkoch máme zaužívané, že si pre väčšiu motiváciu k účasti pripravujeme vždy inú trasu v Sliezských Beskydách v blízkom okolí mesta Wisla. V tomto roku sme mali štart aj cieľ priamo v centre mesta. Od železničnej stanice Wisła Uzdrowisko prechádzame popri historickej budove poľovníckeho zámočku, v minulosti patriaceho rodine Habsburgovcov, ktorý bol v roku 1897 postavený na južných svahoch Baranej hory 1220 m. Po prvej svetovej vojne zmenil majiteľov a začal chátrať. Zachránený bol tak povediac na poslednú chvíľu v roku 1985, keď bol, silne zdevastovaný, rozobraný a po prevoze do centra mesta Wisla zrekonštruovaný. Dnes v ňom sídli PTTK Wisla. Od zámočku potom prechádzame na pravý breh Wisly a popri hoteli Gołębiewski, ktorý je známy svojim vodným parkom, smerujeme k žlto značenému turistickému chodníku po ktorom stúpame až na rázsochu vybiehajúcu sz smerom z kóty Trzy Kopce Wišlanskie.

Osídlenie okolia mesta Wisly je veľmi podobné tomu nášmu – kysuckému. Samoty roztrúsené od dna doliny až na samotné horské hrebene, s tým rozdielom, že tieto sú všetky trvale obývané. Z poľnohospodárskych pozemkov a lúčnatých úsekov sa ponúkajú nádherné výhľady na okolité horské hrebene do všetkých svetových strán. Počasie, ktoré malo byť daždivé, sa na naše šťastie meteorológom nevyplnilo a tak si počas celej trasy vychutnávame pekné predjarné počasie. Stúpanie, ktoré sme museli podstúpiť, sa po čase zmenilo zasa na klesanie, keď schádzame späť do údolia Wisly.

Autobusy nás potom prevážajú k vodnej nádrži Jezioro Čierňanskie. Jeho hrádza zachytáva vody Bielej a Čiernej Wisełky, aby tieto pod ňou už spoločne vytvorili zárodok najdlhšej poľskej rieky Wisly, ktorá po svoje ústie do Baltického mora musí prekonať vzdialenosť 1047 km.

Organizátori pripravili pre účastníkov záverečný program v kolibe Watra, kde bolo pre účastníkov pripravené občerstvenie v podobe poľského národného jedla žurku a k tomu chutné domáce buchty. Samozrejme, že záujemcom koliba ponúkla aj iné „domáce“ špeciality.

Náš vyhradený čas sa minul vcelku rýchle a tak sme sa, veľmi spokojní s prežitým dňom, museli vydať na cestu späť na Slovensko.

Text Anton Opial
Fotografie: Elena Flašíková, Ján Chromík a Anton Opial