"Kysuckou krajinou" po tretí raz. Putovali sme cez osady v Korni

Tretí ročník turistickej a poznávacej „Osadami Kysúc“ nadväzoval v roku 2026 na svojich predchodcov. A predsa bol iný. Pýtate sa v čom? Putujte s nami, prezradíme Vám viac.

Čím sú tri roky života bežného človeka? U mňa je to (okrem iného) aj organizovanie turistickej a poznávacej aktivity známej pod názvom „Osadami Kysúc“. Vnímam, že aktivita sa dostáva pod kožu ľudí čoraz hlbšie a hlbšie. Človeka to posúva vpred a žiada sa mu vymýšľať nové trasy, stretávať sa s ľuďmi, ukázať a prezradiť im možno niečo nepoznané. Hoc to „nepoznané“ máme často priamo pod nosom.

Vráťme sa ale na začiatok. V čom bol tretí ročník iný v porovnaní s predchodcami? Prvý ročník viedol katastrom dvoch obcí Zákopčie – Nesluša a mesta Kysucké Nové Mesto. V rámci druhého ročníka sme sa pohybovali katastrom obcí Oščadnica a Klubina.

Tretí ročník sa stal výnimočným, nakoľko naša trasa viedla obcou Korňa a aktivity sa zúčastnila i Ing. Marianna Bebčáková, starostke obce Korňa.

S pani starostkou a Peťom Kolembusom sme sa stretli ohľadom aktivity ešte v mesiaci marec 2026 v centrále „MojeKysuce“ v Čadci. Dohodli sme sa na drobných úpravách trasy, dohodli sme parkovanie i občerstvenie na trase.

Pripraviť sa, pozor, štart

Dňa 19. júla 2026 sa niekoľko mesačná príprava zmenila na realitu a o 08,00 hod. vyrážame objavovať krásne zákutia Korne. Prvé kroky asi päťdesiatich účastníkov aktivity vedú dolinou Dáždeného potoka, cieľ je jasný, nájsť kamenný most z roku 1943. Podarilo sa. Na moste začína aj prvá súťaž 3. ročníka o zaujímavé ceny.

Technická pamiatka v osade Šulcovci

Posúvame sa ďalej, asfaltová cesta sa začína meniť na lesnú. I stúpanie do kopcov pritvrdzuje. Informačné smerovníky dávajú tušiť, že putujeme do osady Šulcovci, kde nás už čaká originálny veterný mlyn, technická pamiatka Korne. Patrí sa o ňom povedať zopár slov. Ako sa objekt ocitol v nadmorskej výške vyše 700 metrov, a kto vôbec zaobstaral samotnú technológiu? Vďačné sú i fotografie z týchto miest. A tak si robíme jednu spoločnú, archívnu. Samozrejme nevynechávame súťaž. Škoda iba tých výhľadov z osady, ktoré takmer úplne znemožňuje obloha plná mrakov.

Peťo Kolembus nás na výnimočnom mieste informuje o výnimočnej trase, ktorú iba pred pár dňami zdolal spoločne so Zuzkou Zuzčákovou Gacíkovou. Jednoducho sa vydali na trasu, ktorú 300 rokov nikto neprešiel. Jednoducho prešli 220 km po stopách Uhorčíka. Či to bolo jednoduché, ponechám na zváženie. 

Počasie nám začalo priať

Lúčime sa s osadou Šulcovci, čaká nás zhruba 6 kilometrov stúpania a klesania hrebeňom hôr popri katastrálnej hranici obce Klokočov, popri štátnej hranici s Českou republikou. Naše úsilie sa zapáčilo i počasiu, mraky sa rozutekali a vykuklo Slnko. Ideálne podmienky pre kochanie sa výhľadmi z prístrešku v nadmorskej výške 857 metrov. Po krátkej prestávke pokračujeme, cestou míňame najvyšší vrchol obce Korňa. Solisko má nadmorskú výšku 879 metrov, avšak našim cieľom je Panoráma Ranč na Beskyde. Takmer každý sa už teší na pohár čapovanej kofoly či piva, preto sme sa tu rozhodli načerpať sily po dobu aspoň 30 minút. Výhľady sú opäť nezabudnuteľné.

Cestovanie v čase do Uhorska

Po doslova obednej pauze sa presúvame popri štátnej hranici, aby sme si obzreli starý hraničný kameň, na ktorom ešte stále dobre čitateľný nápis „Uhry“. Na tomto zaujímavom mieste sa oplatí súťažiť.

Živá voda prameňa

Pani starostka nás z pohraničia vedie pod osadu Slezákovci k prameňu Kornianky. Pekné miesto, ukryté v lese. Nad prameňom je vybudovaná strieška a oddýchnuť si tu môžete na drevenej lavičke.

Sľuby sa sľubujú, osady sa radujú

Účastníkom aktivity sľubujeme, že budeme už iba klesať do doliny obce a popritom objavovať ďalšie osady Korne. V druhej časti našej trasy zaujala všetkých predovšetkým osada Škorňov grúň, kde sa nachádzajú dve národné kultúrne pamiatky, ľudové domy. V osade žije svoj dlhoročný život i chránená lipa. Tunajšia „Studnička na Grúni“ zahasila smäd mnohých z nás, a tak sme pobrali ďalej.

Amfiteáter v srdci obce Korňa

Onedlho už putujeme dolinou obce Korne. Pani starostka nám ešte cestou ukazuje novovybudovaný prírodný amfiteáter. Ten postavili v obci svojpomocne, projekt navrhol Ing. Marián Jurga, pričom sa inšpiroval krčmou z Korne, ktorá bola prenesená do Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici.

V areáli amfiteátra sa s nami pani starostka Ing. Marianna Bebčáková rozlúčila. Poďakovala všetkým účastníkom aktivity za návštevu obce Korňa a pozvala nás na folklórny festival „Korňanská studnička“, ktorý sa uskutoční dňa 08. augusta 2026 v priestoroch amfiteátra.

„Múr histórie“

Rozlúčili sme sa a naša skupina pokračovala ďalej. Namierili sme si to k „Múru histórie“. Na niekoľkých dobových fotografiách, ktoré sú na „múre“ umiestnené sa nám podarilo identifikovať osady, ktorými sme prechádzali. „Múr histórie“ by ste isto nemali vynechať, ak sa do obce Korňa vyberiete.

Posledný bod na mape

Našou poslednou zastávkou mal byť „Pamätný cintorín obetí hladomoru“. Žiaľ, ten sa nám už nepodarilo navštíviť. Od Vyšnej Korne sa blížila búrka, prirodzene sprevádzaná dažďom a silným vetrom, ledva sme sa stihli na parkovisku rozlúčiť.

Napriek búrlivému záveru si dovolím konštatovať, že sa jednalo o vydarený 3. ročník turistickej a poznávacej aktivity „Osadami Kysúc“. Prešli sme asi 21 kilometrov rýchlosťou 4,6 kilometra za hodinu. Prešli sme dolinou Dáždeného potoka, Nižnou i Vyšnou Korňou.

Poďakovanie

Moje poďakovanie patrí všetkým účastníkom našej aktivity, mnohí prichádzate opakovane. S mnohými sa stretávam prvýkrát.

Ďakujem mojej manželke Janke, ktorá už tradične vlastnoručne vypálila medaily pre súťažiacich účastníkov aktivity. Tento rok sme na medailu umiestnili veterný mlyn.

Ďakujem pani starostke obce Korňa Ing. Marianne Bebčákovej. Vďaka jej tempu sme stihli všetko poobzerať, a to pred príchodom spomínanej búrky. Teda až na cintorín. Vďačím jej za zabezpečenie parkovania pre nás všetkých. Som vďačný, že sa osobne aktivity zúčastnila a doplnila ju o množstvo zaujímavých informácií. Našu trasu obohatila o ďalšie krásne miesta (amfiteáter, prameň, vyhliadku).

Lenke Chylákovej – Jurgovej ďakujem za pravidelnú účasť na aktivitách a podujatiach. Taktiež za ceny do súťaže, ktoré vždy zabezpečí pre ostatných účastníkov.

Futbalovej aréne v Korni ďakujem za možnosť parkovania.

V neposlednom rade ďakujem Peťovi Kolembusovi a Janke Kolembusovej zo serveru „MojeKysuce“. Ďakujem im za ceny do súťaže a mediálnu podporu. A samozrejme i podporu vo forme ich osobnej účasti na aktivitách a podujatiach „Kysuckou krajinou“.

Slovo na záver

Obec Korňa si rozhodne zaslúži našu pozornosť. Pozornosť Kysučanov i pozornosť návštevníkov mimo regiónu Kysuce. Snúbi sa v nej história a tradícia s modrenou dobou. To všetko má návštevník naservírované na tanieri, ktorý ho nenúti premýšľať nad tým, kde sa to vlastne ocitol.

Osobne držím obci Korňa, ktorá získala titul „Dedina roka 2023“ palce. Pokračujte v nastavenej „latke“. História – tradícia – citlivá moderna. I preto sa vždy rás do obce Korňa vrátim.

Webové sídlo: kysuckoukrajinou.sk/
Facebook skupina: facebook.com/groups/kysuckoukrajinou
Facebook stránka: facebook.com/kysuckoukrajinou
Instagram: instagram.com/kysuckou_krajinou/
YouTube: youtube.com/@kysuckou_krajinou

autor: Peter Kvasnica
foto: Peter Kvasnica, Peter Kultán