Osada sa rozprestiera na náhornej plošine uprostred kopca južnej orientácie a zo severnej strany pokračuje Papíkov vrch, ktorý zároveň chráni túto osadu pred nepriazňou počasia. Do tejto osady sa dostanete pešo od zástavky u Holazov cca 900m, alebo autom po značenej štrkovej ceste cca 2 km.

Príbeh tejto osady som zaradil na 2 miesto, pretože tu som si začal plniť svoj celoživotný sen. Ale postupne. Ako dieťa ma môj otec, ktorého záľubou bolo fotenie a amatérske filmovanie, často brával na vychádzky po Kysuckých kopcoch a osadách. Mal som možnosť v dlhšom časovom úseku vidieť osady, ktoré boli na začiatku obývané, plné života, domácich zvierat, obrobených políčok a upravených chalupiek. Neskôr tieto menej dostupné osady sa začali vysídľovať. Mladí nechceli ostať na dedovizni a išli za pohodlnejším životom do dolín a miest. Starí ľudia postupne dožívali vo svojich chalúpkach, ale po ich smrti ostali chalupy opustené, políčka neobrobené. Zub času sa postupne prejavoval , chalupy a osady začali chátrať. Staré múdrosti hovorili, že drevenice vydržia aj 200 rokov pokiaľ sú obývané, vetrané, kúrené.

Pokiaľ však ostane drevenica neobývaná skaza prichádza pomerne rýchlo. Niektoré ľahli popolom pri náhodných požiaroch, niektoré spadli pod návalom snehu, ktorý nemal kto odpratať a iné jednoducho zostarli, začalo do nich zatekať, drevo chytila pleseň alebo huby a drevenice padli za obeť. Toto bol obraz, ktorý sa mi vryl do pamäte a bolo mi to veľmi ľúto. Preto už v skoro v tínedžerskom veku mi začala víriť v hlave myšlienka zachrániť nejakú zabudnutú osadu a prerobiť ju pre potreby cestového ruchu. Pri mojich potulkách po kysuckých vrchoch pešo alebo na bicykli som stále hľadal svoju vysnívanú osadu. Mal som svoju predstavu a nechcel som z nej poľaviť. Trvalo to roky, až som našiel osadu U Varmusa v Klokočove.

Budovanie Sudoparku

Poloha bola ideálna, dosť ďaleko od civilizácie, hlinená prístupová cesta s prijateľným sklonom, potôčik a nádherný výhľad. V dobe keď som sa začal o túto osadu zaujímať tam boli štyri pôvodné stavby a jedna odľahlejšia bola pár mesiacov po požiari, kedy ostali len obhorené múry. Jedna z nich bola pekne udržiavaná, využívaná najmä v lete potomkami pôvodných majiteľov, ostatné dve boli zanedbanejšie, vyžadujúce si výraznejšiu rekonštrukciu na ich záchranu, štvrtá drevenica v 2008 roku spadla pod návalom snehu (v tom roku napadlo až 3m snehu). Začiatku projektu pomohla náhoda, keď pri prechádzke nám majitelia tej pekne udržiavanej drevenice manželia Varmusovi spomenuli, že by radi chalupu odpredali, ale že pozemky nie sú vysporiadané a oni ako českí občania majú problém to dať na poriadok.

Slovo dalo slovo a dohodli sme sa, že im to pomôžem vysporiadať a následne to odkúpim. Trvalo to nejaký čas ale koniec bol zdarny pre oboch a začala sa prvá fáza budovania areálu SUDOPARK. Spočiatku to bola čisto rodinná záležitosť. Na prvú drevenicu mi požičali peniaze rodičia, druhú drevenicu odkúpil môj brat ... Splnenie môjho dlhoročného sna pomaly začalo dostávať kontúry. Trvalo skoro tri roky, kým sa mi podarilo odkúpiť a vysporiadať dve ešte stojace drevenice a jednu zhorenú spolu s pozemkami o výmere skoro 1 ha. V tejto fáze som však zistil, že na realizáciu môjho vysnívaného projektu nebudem stačiť sám (najmä finančne) a musel som pribrať dvoch finančných spoločníkov.

Začala sa éra budovania areálu SUDOPARK. Trvalo to skoro 12 rokov, kým sa stal jednou z top atrakcii cestovného ruchu na Kysuciach. Bola to moja srdcová záležitosť a tak som k nemu aj k zákazníkom pristupoval. Ako to však býva, prišli nezhody so spoločníkmi a ja som musel toto moje životné dielo opustiť. To však neznamená, že by toto jedinečné miesto nemalo byť zahrnuté medzi najzaujímavejšie osady a chotáre Kysúc.

História osady

Keďže som s týmto areálom a jeho históriou žil viac ako 12 rokov, spomeniem pár zaujímavostí, ktoré sa k tejto osade viažu.

Aj keď druhá svetová vojna sa v našich končinách neprejavila až tak výrazne, v okolí tejto osady je dodnes množstvo zákopov, ktoré mali vybudovali partizáni. Táto oblasť bola strategická ku koncu vojny, kedy ustupujúcim nemeckým vojskám mali partizáni znepríjemniť prechod touto hornatou krajinou. Podľa rozprávania pôvodných obyvateľov tu vojna prebehla v podstate len v  posledných dvoch týždňoch 2.sv.vojny na prelome apríla a mája 1945. Všetky drevenice mali vybudované kamenné klembové pivnice do ktorých sa obyvatelia počas týchto týchto dvoch týždňov schovali a zabarikádovali. Boje boli pomerne intenzívne a ľudia mali taký strach, že v pivniciach ostali o pár dní dlhšie až kým im sused z doliny neprišiel povedať, že vojna už skončila a môžu sa vrátiť do chalúp.

Dôkazy o tom, že tu vojna prebiehala, sme našli aj pri stavebných a rekonštrukčných prácach. Pri stavbe Salaša na mieste zhorenej drevenice sme našli prilbu z druhej svetovej vojny. Pri likvidácii starej stodoly sme našli dutý kmeň stromu v ktorom boli ukryté 2 zásobníky do ľahkého guľometu, náboje do pištole a samopalu, pušný prach vo fľaši a a protilietadlový náboj. Samozrejme k nálezu sme zavolali pyrotechnikov, ktorý ju odviezli.

Ján Varmus

Nedá mi nespomenúť výrazné osoby z histórie tejto osady. Aj keď táto osada bola ďaleko od obývanej časti obce Klokočov a bývalo tu len zopár ľudí počas celej doby som sa stretal s ľuďmi, ktorí vo veľmi dobrom duchu rozprávali o obuvníkovi Janovi Varmusovi, za ktorým chodili ľudia až z Turzovky dať si opraviť topánky. K Jánovi bol osud krutý, choroba ho pripravila o nohy ale to neubralo na jeho remeselnej zručnosti. Podľa vyjadrenia desiatok ľudí topánky, ktoré on opravil boli veľakrát lepšie ako nové a cena opravy bola 1-2 KČS. Ján však nebol jediný za ktorým tu chodili ľudia až z Turzovky. Jeho sestra bola známa svojimi výbornými koláčmi a tortami, ktoré si ľudia u nej objednávali. Piekla ich na starej peci ktorá bola súčasťou kuchyne terajšieho Sedliackeho domu. Pec bola pri rekonštrukcii zbúraná a nahradená novou v pôvodnom duchu.

Súčasnosť

V súčasnosti je v areáli 9 objektov novovybudovaných alebo zrekonštruovaných dreveníc a známy je najmä svojimi vyhrievanými kúpacími sudmi. V blízkom okolí odporúčam návštevu náučného chodníka Klokočovské skálie, výstup do pohraničnej oblasti na Biely Kríž alebo na vrch Uhorská (1010 m.n.m.)

Autor a foto: Radovan Jakuš