Máte radi tradičnú ľudovú architektúru regiónu Kysuce, turistiku, krásnu prírodu a výhľady? Potom Vám odporúčame návštevu čarovnej osady Matejníkovci, ktorá sa nachádza v obci Vysoká nad Kysucou.
Väčšie osídlenie je známe predovšetkým pod názvom Zlámaná a nachádza sa v rovnomennej časti obce, teda v časti Zlámaná. Osady a ich názvy sa vyvíjali niekoľko desaťročí až storočí, inak tomu zjavne nebolo ani pri Zlámanej.
A preto nemožno opomenúť aktuálne „svietiaci“ názov „Matejníkovci“ na katastrálnych mapách. Niekto sa tu zjavne vrátil k odkazu z nedávnej minulosti.
Osídlenie nachádzajúce sa v nadmorskej výške približne 760 m n.m. spomína kanonická vizitácia z roku 1798 pod názvom „Zlomena“.¹ Na mapách II. vojenského mapovania (19. storočie) sa osada uvádza pod názvom „Vaitkulazi“. Na mapových listoch môžeme rozoznať asi 12 objektov, situované sú podobne ako chalupy súčasnej osady. Ak sa vrátime o storočie späť, teda do 18. storočia, nájdeme na mapových listoch I. vojenského mapovania roztrúsené osídlenie s názvom lokality „Slamano b.“, vzdialenostná mapa Uhorska (1897 – 1903) hovorí o osade „Macienove“ a neďalekom vrchu „Zlomana vrch“. Špeciálna mapa z roku 1938 nazýva osadu „Macienové“ a nakoniec na Topografickej mape (1955) nájdeme osídlenie pod názvom „U Majetných“.
Vcelku detailné záznamy o osade, respektíve obyvateľoch osady nájdeme i na webovom portáli slovakiana.sk, konkrétne v sekcii „Sčítacie hárky“ z roku 1930. Osada sa v čase sčítania nazývala „Matejny“ a pozostávala z deviatich chalúp so súpisnými číslami od 470 do 478.
Chalupy obývali nasledovní ľudia:
Skibik Pavel, vlastník domu so súpisným číslom 470, narodený v roku 1863, v čase sčítania mal 67 rokov, povolaním bol roľník v domácnosti. V dome žil so ženou Skibik Zuza, narodená v roku 1872, podľa záznamu prekonala žena mŕtvicu a bola označená za „nesucu“ – neschopnú. Otehotnela jedenásťkrát, 7 detí prežilo, 4 deti zomreli. Manželia nevedeli čítať ani písať. V spoločnej domácnosti s nimi žili tri dcéry, tri vnúčatá a zať.
Skibik Jan, vlastník domu so súpisným číslom 471, dom bol v čase sčítania ľudu prázdny a majiteľ odcestovaný v Amerike.
Legeč Anna, vlastníčka domu so súpisným číslom 472, narodená v roku 1889, v čase sčítania mala 41 rokov, povolaním bola roľníčka. Ako vdova sa starala o dvoch synov Martina (nar.: 1912) a Ondreja (nar.: 1916). Rodina vedela čítať i písať.
Šobik Katerína, vlastníčka domu so súpisným číslom 473, narodená v roku 1901, v čase sčítania mala 29 rokov, povolaním bola roľníčka, vedela čítať i písať. V dome s ňou žili traja synovia Anton, Milan, Jozef a Jan. Katerína sa zrejme starala i o svoju matku Matejny Maria (nar:. 1874), ktorá bola od roku 1919 vdovou.
Matejik Katerína, vlastníčka domu so súpisným číslom 474, narodená v roku 1888, v čase sčítania mala 42 rokov, povolaním bola roľníčka, vedela iba čítať. Porodila celkom osem detí, z toho dve deti zomreli. Jej manželom bol Matejik Pavel (nar.: 1873), venoval sa tesárskym prácam a nevedel čítať ani písať. Dom č. 474 bol zrejme dvojdom a pod jeho strechou žilo celkovo 9 ľudí.
Matejny Jozef, vlastník domu so súpisným číslom 475, narodený v roku 1901, v čase sčítania mal 29 rokov, povolaním bol nádenník a roľník, uvádza sa, že pracoval „u kostola vo Vysokej n/ Kysucou.“ Vedel čítať i písať. Za ženu mal Paulinu (nar.: 1906), taktiež vedela písať i čítať. Sobáš mali v roku 1925. Paulina bola roľníčka a žena v domácnosti. V čase sčítania ľudu nemali ešte deti. Objekt bol zrejme dvojdomom, nakoľko v druhej časti sa uvádza meno Vavrica Katerina (sestra Pauliny) a ďalší dvaja príslušníci rodiny.
Zahumensky Maria, vlastníčka domu so súpisným číslom 476, narodená v roku 1869, v čase sčítania mala 61 rokov, povolaním bola roľníčka a žena v domácnosti, nevedela čítať ani písať, ovdovela v roku 1918. V dome žila s dcérou Ligač Ana (nar.: 1902) a tromi vnúčatami.
Ježik Peter, vlastník domu so súpisným číslom 477, narodený v roku 1888, v čase sčítania mal 42 rokov, bol nádenník a roľník – poľnohospodár. Vedel čítať i písať. V chalupe s ním žila manželka Maria (nar.: 1894), vedela čítať i písať, pracovala ako roľníčka a žena v domácnosti. S manželmi žili ich dvaja synovia Pavel a Jozef i dcéra Ana.
Ligač Lucia, vlastníčka domu so súpisným číslom 478, narodená v roku 1877, v čase sčítania mala 53 rokov, povolaním bola roľníčka, nevedela čítať ani písať. V roku 1930 ovdovela. Porodila dvanásť detí, z toho zomrelo sedem. V dome žila s dvomi dcérami a vnukom.
Pri pohľade do súčasnosti nájdeme osadu ukrytú hlboko v lesoch, stráženú dvomi vrchmi Lukavice (826 m n.m.) a Zlámaná hora (851 m n.m). Prístup do osady nepatrí medzi náročnú turistiku, až do osady vedie spevnená lesná cesta, priechodná i autom. Táto trasa nie je turisticky značená a od turistického prístrešku s krížom „Sedlo Príslop“ je celková dĺžka trasy približne 1,3 kilometra. K spomínanému prístrešku vedie červená turistická trasa – Kysucká magistrála i Kysucká cyklomagistrála. Zaujímavosťou osady je rozhľadňa, ktorá bola turistom sprístupnená v mesiaci október 2023.² Nachádza sa v nadmorskej výške asi 815 metrov a napriek tomu, že nepatrí medzi najvyššie rozhľadne v regióne, ponúkne svojmu návštevníkovi skutočne krásne výhľady.
O výstavbu rozhľadne v rokoch 2021 – 2023 sa zaslúžilo občianske združenie „Voľný čas“. Občianske združenie ju vybudovalo z vlastných prostriedkov i vďaka podpore sponzorov a dobrovoľníkov.²
Zdroj informácií:
¹ www.vysokanadkysucou.sk
² www.mojekysuce.sk
Informácie o osade:
- Alternatívny názov osady: Zlámaná.
- Historický názov osady: „Zlomena“; zrejme najstarší názov podľa kanonickej vizitácie z roku 1798.
- Znázornenie trasy vedúcej do osady: sk.mapy.cz, zdroj: mapy.cz.
- Začiatočný bod merania trasy vedúcej do osady: turistický prístrešok s krížom „Sedlo Príslop“, zdroj: mapy.cz.
- Dĺžka trasy: cca 1,3 km, zdroj: mapy.cz.
- Prevýšenie trasy: cca 46 m, zdroj: mapy.cz.
- Nadmorská výška osady: cca 760 m n. m., zdroj: zbgis.skgeodesy.sk.
- Zaujímavosti v osade: Rozhľadňa nad Zlámanou; GPS: 49.410225, 18.498731.
- GPS osady: 49.409391, 18.501329.
Webové sídlo; https://kysuckoukrajinou.sk/
Facebook: /groups/kysuckoukrajinou/
Instagram; www.instagram.com
YouTube; youtube.com/@kysuckou_krajinou
autor, foto: Peter Kvasnica
Prečítajte si aj:
