V jedno nedeľné ráno volám mobilom Janka, či sa nemá chuť prejsť na poľskú chatu Pod Rycierovou. Aj keď v Čadci prší rozhodol sa, že pôjde. Po ďalšom telefonáte sme traja - pridáva sa aj Miro. Krátko po desiatej zaparkujeme auto na konečnej autobusovej zastávke vo Vychylovke U Šudov a našim spoločníkom sa stáva zelená turistická značka. V úseku okolo potoka to miestami, vďaka nočnému dažďu, trochu šmýka, ale po vyjdení na náletovými drevinami zarastajúce lúky je to už OK. Cestou do sedla Príslop je vrchol Rycierovej zahalený nízkou oblačnosťou, no pri pohľade späť vľavo od Ľadonhory už vytvárajú horizont sivomodré vrcholky Javorníkov. V sedle sa rozhodujeme pre výstup na Rycierovú a následný návrat do sedla po poľskej žltej. 285 metrový výškový rozdiel medzi sedlom a vrcholom Rycierovej sa nám pomerne rýchlo blíži k nule. V stálom stúpaní po štátnej hranici lesom bez výhľadov si ani neuvedomujeme prebiehajúcu zmenu počasia.
Až na vrchole, ktorý je síce zalesnený, zaregistrujeme zmenu, ktorá sa v krátkej dobe udiala v atmosfére. Severozápadným smerom „oknami“ v nižšom smrekovom poraste popri hraničnom prieseku upúta našu pozornosť charakteristická silueta Lysej hory s vysielačom. Ľahko zisťujeme, že priamo z vrcholu Rycierovej toho moc neuvidíme a v snahe skúsiť šťastie schádzame hraničným priesekom západným smerom chodníčkom s červenou turistickou značkou. Ani nie po 50-tich metroch sa nám otvára, vďaka stromom síce nesúvislý – ale predsa, výhľad aj severným smerom. Po častiach si ako mozaiku skladáme obraz z kopcov a dolín:
Vľavo od Lysej hory hrebeň „Radhošťských Beskýd“ s Malým Smrkom, Smrkom, Knehyňou a Čertovým mlynom. Smerom doprava Trávny a „Beskydy Těšínske“ – s vrcholmi Slavíč, Kozubová s chatou, Ostrý a Javorový s vysielačom prudko spadajúcimi do Jablunkovskej brázdy v závere ktorej vidieť dymiace komíny až v Karvinej.
Zdá sa mi, že v pravo od Jablunkovskej brázdy vidíme siluetu Veľkého Stožku, ale Jano ma vďaka tomu, že si dnes zobral ďalekohľad, opravuje, že to nie je Stožek, ale Velká Čantoryja, čo potvrdzuje aj silueta turistickej rozhľadne na jej temene. Čo teraz? Až po podrobnom skúmaní ďalekohľadom zisťujem príčinu svojho omylu. Vzhľadom na našu polohu sa na hraničný hrebeň Sliezskych Beskýd pozeráme vlastne z opačnej strany – akoby od Poľska. Cez ďalekohľad pekne vidieť lúčnatý hrebeň od Veľkého Sošova, s chatou pri hornej stanici lyžiarskeho vleku, po Malý Stožek. Veľký Stožek sa nám splývajúc s pozadím premieta do masívu Čantoryje, no v popredí celkom zreteľne vidieť Bahenec.
Ďalej doprava nasleduje nižšia a na zorientovanie sa náročnejšia časť hrebeňa medzi Veľkým Stožkom a Baraniou horou, tvoriaceho rozvodie riek Wisla a Olza, so známym sedlom Kubalonka, za ktorým v opare vidieť skôr mestečko Skoczow, ktoré leží asi 10 km severnejšie, ako Ustroň. Zo Sliezskych Beskýd v Poľsku vidíme vpravo od Baranej Gory ešte najvyšší vrchol tohto pohoria – Szkrzyczne, ktorý sa vďaka televíznemu vysielaču nedá pomýliť.
V popredí, vľavo od Jablunkovského priesmyku, sa dvíha hraničný hrebeň Moravsko-sliezskych Beskýd so Skalkou a Veľkým Polomom. Na opačnú stranu pohľadom veľmi rýchlo prechádzame cez Gírovú a Komorovský Grúň, najvýchodnejšiu obec ČR Hrčavu až po Jaworzynku a Istebnu. Iba cez ďalekohľad však zaregistrujeme aj homoľu Ochodzitej na vrchole ozdobenú vysielačom. Osídlenie ďalej vpravo patrí ku Koniakowu a Kamesznici. Celkom pod nami je turistická chata PTTK Na Przegibku.
Nadmieru spokojní kráčame späť na vrchol Rycierovej a poľskou červenou smerujeme k „bacowke“ PTTK Pod Rycerzowou. Po vyjdení z lesa na rozsiahle podvrcholové lúky nás očarí polkruhový výhľad od tmavými búrkovými oblakmi vyzdobeného Rozsutca, cez z nízkej oblačnosti presvitajúce vrcholky Oravskej Magury s pozadím ktoré vytvárajú ešte zasnežené vrcholky Západných a Vysokých Tatier.
Nasledujú turistické perly severnej Oravy Babia hora, aj Malá Babia hora, Pilsko a potom najvyššie vrcholy Beskidu Žywieckeho – Rysianka, Lipowska, Boraczy a Redykalny Wierch. No a priamo pod nami zalesnený hraničný hrebeň medzi Úšustom a Pilskom s hlbokou zníženinou Novoťského sedla.
Po nečakanom zážitku potom dobre padne odpočinok a občerstvenie v útulnej bacowke.
Cesta späť do sedla Príslop po žltej je pohodlná v takmer súvislom klesaní, no a k autu potom už po známej výstupovej ceste.
Vďaka náhlej zmene počasia vydarená túra.
Pri plnení MTO Besky(i)dy je Rycierova hora jedným z ôsmich slovenských vrcholov, ktorý treba zdolať. Preto odporúčam ak Vás bude pri jej návšteve sprevádzať pekné počasie neponáhľajte sa preč, „prešmejdite“ okolie vrcholu a vychutnajte si toto jej výhľadové menu.
Anton Opial
