Vo štvrtok 25. januára 2018 cestujeme autobusom SAD z Čadce do Vyšného Kelčova s „hrejivým pocitom“, že prispievame k vyťaženosti autobusových spojov. Na ďalší diel seniorských potuliek, tento krát po Kysuciach, nás vystupuje na zastávke Vyšný Kelčov, Jednota devätnásť.
Počas zimy sa naše trasy snažíme vyberať tak, aby sme sa čo najviac pohybovali po cestách, na ktorých obce vykonávajú zimnú údržbu. Dnes začíname v centre Vyšného Kelčova práve v čase keď na miestnom kostolíku hodiny odbíjajú deväť. Tento kamenný filiálny kostol Božského Srdca Ježišovho bol požehnaný, a prvá svätá omša sa v ňom slúžila, 23. augusta 1931. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že na Kysuciach sú len tri kamenné kostoly.
Po predchádzajúcich dňoch so zamračeným a hmlistým počasím pôsobí
dnešné polooblačné úplne zázračne aj keď pohodu trochu „kazí“ čerstvý
južný vietor.
Cesta do osady Slončíkovci je zjazdná aj osobnými
autami a tak sa nám ide fajn aj napriek stúpaniu ktoré prekonáva. Hneď
za najprudším úsekom cesty zachádzame pár metrov bokom na lúky odkiaľ sa
núkajú pekné výhľady na centrum Kelčova, ale aj osady Liskovci, Skala
a U Janošca roztrúsené až pod hraničný hrebeň s Českou republikou. Nad
osadou Slončíkovci sa pri spätnom pohľade ukáže časť Vysokých Javorníkov
od makovského Ski strediska so zjazdovkou v Jutrách na Čerenku,
Hričovec a Solisko s dvoma Kykulami a Bukovou v popredí. Rozsiahlym
katastrom Vysokej pokračujeme ešte aj pri schádzaní cez osady Poľana
a U Šamajov do Komaníkovej – miestnej časti Korne. Obec Korňa, spolu
s Klokočovom a Dlhou nad Kysucou, vznikla 16. mája 1954 rozdelením
územia Turzovky na štari samostatné obce. Našu trasu intravilánom Korne
z Komaníkovej po kostol Božského srdca Ježišovho prerušujeme
zastávkou v reštaurácii penziónu Korňanka, ktorú využívame aj na obed.
Pochvala patrí personálu za perfektné zvládnutie obsluhy takejto
neohlásenej a početnej návštevy.
Ďalším cieľom dnešnej potulky je
pútnické miesto Živčáková. Cestou ešte v intraviláne prechádzame popri
pôvodnom drevenom kostole – jedinom na Kysuciach – z roku 1948. Vznikol
prestavaním pôvodného súkromného domu a od postavenia nového kostola
slúži ako pastoračné centrum a je jedným zo Siedmich divov obce Korňa.
Cesta
na vrchol Živčákovej nám zabrala viac ako hodinu. Rozširujúci sa
horizont z úseku cesty nezalesneným terénom dosiahol maximum po našom
výstupe na vyhliadkovú plošinu veže Kostola Panny Márie Matky Cirkvi.
Táto vyhliadka je prístupná len za pekného počasia a to sme dnes mali.
Nádherné výhľady znepríjemňoval len od rána trvajúci čerstvý vietor.
Zato v interiéri kostola bolo počas jeho obhliadky príjemné teplo.
Popri
„upravených“ prameňoch prichádzame na miesto zjavenia (r. 1958), na
ktorom bola v roku 1993 postavená kaplnka Panny Márie, Kráľovnej
pokoja.
V záverečnom úseku na Turzovku, zastávku sme si prečítali
v snehu vedľa chodníka napísaný pozdrav od našej turistickej kolegyne
Ivky z Brunoviec pri Piešťanoch, ktorá kvôli vlakovému spojeniu
pricestovala ráno neskoršie a tak na nás po sólo výstupe čakala na
Živčákovej. No tesne pred naším príchodom bola nútená odísť, aby zase
stihla vhodný vlakový spoj domov. Tak tomu sa vraví lojalita.
“Vďaka“
rozsiahlym kôrovcovým holorubom sme z chodníka, ktorým schádzame do
údolia Kysuce, mohli vidieť poobedným slnkom vysvietený vrchol
vzdialenej Babej hory –k tomu sa určite môže dodať, že to bola tá
„čerešnička“.
Text a foto Anton Opial
images//stories/e-kysuce//2018/zivcakova/galeria
