Ďalší zo série autobusových zájazdov ŠKT Kysucké Nové Mesto sa konal do
Vysokých Tatier. Ako hlavný cieľ bol zvolený Slavkovský štít. Keďže sa
parkovalo v Starom Smokovci, boli rozšírené aj možnosti vlastných
programov.
Ráno nás na stanici privítalo daždivým počasím, čo niektorých účastníkov aj odradilo. Tí, ktorí prišli, dúfali, že sa počasie umúdri a vyjde predpoveď, ktorá sľubovala vo východnej časti územia minimum zrážok. Našťastie, keď sme dorazili do Starého Smokovca, prestalo pršať. Vystúpili sme z autobusu a začali sme míňať prvé kilometre.
Niektorí z nás si zvolili trasy ku chatám ako Zamkovského chata, Téryho či Zbojnícka chata, ďalší išli smerom na Sliezsky dom. Prevažná časť však išla zdolať hlavný cieľ, Slavkovský štít. Počasie sa umúdrilo, nielen že nepršalo, ale dokonca sa ukazovali výhľady na najbližšie okolie, čo mnohých potešilo. Zvolili sme trasu zo Starého Smokovca smerom na Hrebienok, ďalej na rázcestie pod Slavkovským štítom a potom už len samotný výstup na vrchol. Prvá zastávka bola na slavkovskej vyhliadke. Po občerstvení pokračujeme ďalej postupným stúpaním. Z trasy sa nám otvárali výhľady smerom do Veľkej studenej doliny a na okolité štíty, ktorých vrcholky boli v nízkej oblačnosti. Po hodinke stúpania dosahujeme Slavkovský nos, predvrchol Slavkovského štítu.
Tam nás zastihla nízka oblačnosť, takže s výhľadmi sme sa načas rozlúčili. Aspoň sme si tak mnohí mysleli. Hmla spojená s nízkou oblačnosťou nás sprevádzala až na samotný vrchol. Ešte hodina chôdze a už vidíme prvých ľudí na vrchole Slavkovského štítu. Nasledovalo tradičné zvítanie, blahoželanie k výstupu, občerstvenie a fotografovanie. Výhľady boli na všetky svetové strany rovnaké, tak sme postupne začali schádzať dole. Tento charakter počasia pokračoval aj počas klesania, ktoré sa nám zdalo nekonečne dlhé. Navyše začali padať prvé kvapky, tak nasadzujeme pláštenky a bundy. Na vlhkých kameňoch si dávame radšej pozor, preto zostupujeme pomalšie. Keď konečne vidíme zábradlie Slavkovskej vyhliadky, z ktorej mimochodom boli výhľady také isté ako na vrchole, zmocňuje sa nás radosť. Navyše prestáva pršať, lepšie povedané mrholiť. Už len zostup lesom (aspoň tým, čo z neho zostalo po víchriciach) až do Starého Smokovca. Tam dávame posledné občerstvenie a postupne prichádzame na parkovisko ku pristaveným autobusom.
Vzhľadom na počasie, akým nám hrozili predpovede, môžeme tento výstup uznať ako vydarený. Neopakovala sa situácia spred piatich rokov na Kôprovskom štíte, kde sme zmokli doslova do nitky. Nehrozil našťastie ani výkup suchých ponožiek v miestnych predajniach. Síce sme si neužili už jesennú atmosféru a výhľady z tatranských štítov, pevne však dúfame, že ďalší zájazd, tentokrát do Západných Tatier bude počasím aj výhľadmi priaznivejší a bohatší.
Dušan Šrenkel
účastník zájazdu
Niektorí z nás si zvolili trasy ku chatám ako Zamkovského chata, Téryho či Zbojnícka chata, ďalší išli smerom na Sliezsky dom. Prevažná časť však išla zdolať hlavný cieľ, Slavkovský štít. Počasie sa umúdrilo, nielen že nepršalo, ale dokonca sa ukazovali výhľady na najbližšie okolie, čo mnohých potešilo. Zvolili sme trasu zo Starého Smokovca smerom na Hrebienok, ďalej na rázcestie pod Slavkovským štítom a potom už len samotný výstup na vrchol. Prvá zastávka bola na slavkovskej vyhliadke. Po občerstvení pokračujeme ďalej postupným stúpaním. Z trasy sa nám otvárali výhľady smerom do Veľkej studenej doliny a na okolité štíty, ktorých vrcholky boli v nízkej oblačnosti. Po hodinke stúpania dosahujeme Slavkovský nos, predvrchol Slavkovského štítu.
Tam nás zastihla nízka oblačnosť, takže s výhľadmi sme sa načas rozlúčili. Aspoň sme si tak mnohí mysleli. Hmla spojená s nízkou oblačnosťou nás sprevádzala až na samotný vrchol. Ešte hodina chôdze a už vidíme prvých ľudí na vrchole Slavkovského štítu. Nasledovalo tradičné zvítanie, blahoželanie k výstupu, občerstvenie a fotografovanie. Výhľady boli na všetky svetové strany rovnaké, tak sme postupne začali schádzať dole. Tento charakter počasia pokračoval aj počas klesania, ktoré sa nám zdalo nekonečne dlhé. Navyše začali padať prvé kvapky, tak nasadzujeme pláštenky a bundy. Na vlhkých kameňoch si dávame radšej pozor, preto zostupujeme pomalšie. Keď konečne vidíme zábradlie Slavkovskej vyhliadky, z ktorej mimochodom boli výhľady také isté ako na vrchole, zmocňuje sa nás radosť. Navyše prestáva pršať, lepšie povedané mrholiť. Už len zostup lesom (aspoň tým, čo z neho zostalo po víchriciach) až do Starého Smokovca. Tam dávame posledné občerstvenie a postupne prichádzame na parkovisko ku pristaveným autobusom.
Vzhľadom na počasie, akým nám hrozili predpovede, môžeme tento výstup uznať ako vydarený. Neopakovala sa situácia spred piatich rokov na Kôprovskom štíte, kde sme zmokli doslova do nitky. Nehrozil našťastie ani výkup suchých ponožiek v miestnych predajniach. Síce sme si neužili už jesennú atmosféru a výhľady z tatranských štítov, pevne však dúfame, že ďalší zájazd, tentokrát do Západných Tatier bude počasím aj výhľadmi priaznivejší a bohatší.
Dušan Šrenkel
účastník zájazdu
BR SIG: Folder not found or empty:
images//stories/e-kysuce//2014/slavkovsky_vrch/galeria
