Vápencovo – dolomitový skalnatý vrch Šíp je najsevernejším vrcholom Veľkej Fatry s nadmorskou výškou 1170 m. Tento dominantný vrch Šípskej Fatry sa vypína nad sútokom riek Váh a Orava. Tvorí akúsi spojnicu medzi pohoriami Veľkej a Malej Fatry. Čo je však zaujímavé, že Šíp patrí do Národného parku Malá Fatra. Nachádzajú sa tu veľmi vzácne rastliny a živočíchy, ktoré sa nachádzajú v skalnatých puklinách.
V prvú novembrovú nedeľu sa podujali turisti z KNM zdolať tento atraktívny výhľadový vrchol. Autobus bol naplnený do posledného miestečka aj s niekoľkými vylosovanými plniteľmi záznamníka 100 jarných kilometrov. Aj keď predpovede počasia nevyzerali povzbudivo, nikomu to neubralo na dobrej nálade a všetci sa tešili na tento náročný výstup.
Nástupnú trasu si zvolili netradične v Kráľovanoch – Dierovej a po prekonaní vodného toku Orava po visutej lávke, už len pomaly ukrajovali cestu na vrchol. Cestou sa na lúkach rozprestierali husté koberce kvetov Jesienky obyčajnej, a tie dávali všetkým jasne najavo, aké ročné obdobie drží vládu v rukách. Tesne pod vrcholom natrafili na malebnú podhorskú osadu Podšíp, ktorá leží učupená pod masívnym bralom Šípa. Tu akoby sa na chvíľu zastavil čas, lebo drevené domčeky pokryté šindľovými strechami ostali zachované tak, ako ich tu zanechali pôvodní obyvatelia. Darmo by ste tu hľadali elektrické stĺpy. Tu všetko funguje po starom, bez výdobytkov modernej doby. Pokojne možno povedať, že to je hotový skanzen v prírode. Po malej prestávke všetkých čakal výstup strmými svahmi v bukovej hore, ktorá už zhodila z konárov svoje zelené ozdoby a čaká na prívaly snehu, ktorého tu býva nadostač. Po mäkkom koberci z napadaného lístia sa šlo ozaj príjemne a preto sa hore nikto neponáhľal.
Postupom času sa všetci dostali na prvý nižší vrchol Šípa, tzv. Zadný Šíp na ktorom je umiestnený vysoký drevený kríž. Podľa legendy sa traduje, že na týchto miestach sa kríž vypínal už po príchode solúnskych vierozvestcov Cyrila a Metoda. Zahriati pešiaci si tu urobili malú oddychovú prestávku, ktorú spestrili nastavajúci oslávenci Teodor a Martinovia. Po absolvovaní tradičného „hobľového“ rituálu a vinšovačke sa každému ušlo niečo na zahriatie. Keďže výhľady neboli ďalekosiahle a husté mraky len sem tam ukázali čaro okolitých vrchov, pobrali sa všetci zdolať druhý vyšší vrchol. Cestou si niektorí oprášili svoje horolezecké umenie na vyšplhali sa do jaskyne, ktorá je dobre ukrytá vo vápencových bralách. Keďže sa začala dvíhať hmla nebolo čo obdivovať a tak pomaly cez úzku štrbinu skalného mestečka, hádam najkrajšej časti hrebeňa sa presunuli na vrchol Šípa. Tu sa na chvíľu umúdrilo počasie a fotografisti si mohli zachytiť hrebene Chočských vrchov, či Malej Fatry. Bolo to naozaj len na malú chvíľu a hmla sa opäť začala pomaly plaziť cez údolia. To bol signál k zostupu nadol cez Žaškovské sedlo až do dolnooravskej dediny Žaškov, kde na turistov čakal pristavený autobus. No akoby to vyzeralo keby sa neurobil prieskum štýlovej oravskej krčmy, kde sa celý autobusový zájazd na chvíľu usalašil. Krčmár si musel zavolať na pomoc posily z radov rodinných príslušníkov, aby zvládol taký nápor. Ale oravci opäť potvrdili, že sú ľudia nielen pohostinní, ale aj zruční.
Spokojní turisti sa od Ferka Žabku cestou domov dozvedeli, že tento jubilejný 25.ročník bol posledným autobusovým zájazdom na Šíp. V hľadáčiku už majú vytipované nové okolité vrcholy a tak sa môžu všetci tešiť na ďalšie turistické zážitky v lone prírody.
Ján Chromík, RR KST Čadca
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
