Postupne takéto výhľadové body začali vyhľadávať vyznávači
rozvíjajúcej sa turistiky, ako miesta umožňujúce dôkladnejšie spoznávať
okolie navštívenej oblasti. V tých časoch sa začína hľadať spôsob ako
jestvujúci horizont rozšíriť a umožniť väčšiu dohľadnosť z týchto
lokalít.
Najstaršou, za týmto účelom postavenou stavbou, je
rozhľadňa na Sitne, ktorú nechal postaviť Andrej Jozef Koháry majiteľ
kaštieľa vo Svätom Antone. Postavená bola v rokoch 1736-1736 a dnes sa
môže hrdiť „titulom“ najstaršej rozhľadne na Európskom kontinente.
Ďalšie
rozhľadne sa začínajú budovať až v posledných dvoch desaťročiach 19.
storočia a objavujú sa v turisticky najviac navštevovaných pohoriach.
Iniciátormi výstavby boli členovia vznikajúcich turistických spolkov,
ktorí si nachádzali čoraz častejšie cesty do prírody spájané s
poznávaním krajiny.
Na Slovensku máme v súčasnosti okolo 140
stavieb nazývaných rozhľadne. Z tohto počtu môžeme kľudne odpočítať
možno aj viac ako tretinu „špuntov“ s výškou od troch do osem metrov,
reštauračných či motorestových majákov, čím sa tento počet rapídne
zníži.
V susednej Českej republike je v súčasnosti viac ako 400
rozhľadní a trendu výstavby „špuntov“ financovaných premrhávaním
prostriedkov čerpaných z EU je tu tiež viac ako dosť.
S cieľom
spoznať tie krajšie rozhľadne a vychutnať si výhľady z nich pripravil
Klub turistiky Vysoká nad Kysucou autobusový turisticky poznávací výlet
na Rozhľadne Krnovska. V sobotu 24. februára 2018 smeruje na „Prajzskú“
autobus s turistami z celých Kysúc. Chrípková epidémia zabezpečila 4
neobsadené miesta, čo by tým zdravým účastníkom vôbec nevadilo, keby sa
opäť nesekli v predpovedi meteorológovia. Prejdením Beskýd sa dostávame
do hmlistého počasia a to sa s našim približujúcim cieľom ešte zhoršuje.
A tak si užívame snehové prehánky sprevádzané skôr silným, než čerstvým
vetrom.
Nakoniec mám predsa len šťastie praje, lebo počas návštevy
každej rozhľadne sa na krátku dobu počasie umúdrilo, sem tam vykuklo aj
slniečko a umožnilo aspoň celkom slušné výhľady.
Prvou
z navštívených rozhľadní je 22 m vysoká kamenná rozhľadňa na kopci
Strážiště nad obcou Úvalno, ktorá nesie meno rodáka Hanse Kudlicha
(1823-1917), lekára a rakúskeho politika, ktorý sa dostal do dejín ako
„osloboditeľ sedliakov“. V roku 2012 bolo vo svete 76 pomníkov nesúcich
jeho meno. Z toho 16 z pôvodných 64-och je v Českej republike. Keďže
sezóna väčšiny rozhľadní začína až mesiacom apríl, nás na tejto
kamennej stavbe, postavenej presne za jeden rok od poklepania
základného kameňa a uvedenej do prevádzky 21.9.2013, očakáva ochotný
starosta obce Úvalno, aby nám na ňu umožnil prístup. Z jej vrcholu
vidíme vzdušnou čiarou 3,5 km vzdialený náš ďalší cieľ kopec Cvilín 441
m s pútnickým kostolom a rozhľadňou
A okolie do maximálne desať kilometrovej vzdialenosti..
Na
Cvilín, vypínajúci sa juhovýchodne od mesta Krnov, prichádzame takmer
zároveň so správcom rozhľadne, ktorý nám, po predchádzajúcom
telefonickom rozhovore, zabezpečil sprístupnenie kamennej rozhľadne
okrúhleho pôdorysu vysokej 29 m. Rozhľadňa bola dostavaná v roku
1903.Pri jednom z výhľad zobrazujúcich panelov si len povzdychneme, keď
čítame názvy viditeľných vrchov Radhošť či Lysá hora. Aspoň, že mesto
Krnov a jeho okolie s meandrujúcou hraničnou riekou Opavou máme ako na
dlani. Na tejto, ako aj na ďalších navštívených rozhľadniach počas
tohto výletu, znepríjemňuje pobyt už spomínaný studený severný vietor.
Pútnický
kostol Panny Márie Sedembolestnej, na parkovisku pri ktorom parkujeme,
je zatvorený a tak sa musíme uspokojiť s jeho vonkajšou obhliadkou
a popri ňom vystavanej Krížovej cesty.
Do centra Krnova prichádzame
pred dohovoreným termínom s kaplánom rímskokatolíckej farnosti v Krnove,
ktorý nám sprostredkovala mestská informačná kancelária. On nám umožnil
výstup na 63 m vysokú vežu kostola sv. Martina. Z jej ochozu máme
celý Krnov aj s blízkym okolím ako na dlani. Obísť tento ochoz každú
hodinu a pozorovať mesto mal za povinnosť mestský strážnik, ktorý žil
so svojou rodinou v malej miestnosti umiestnenej vo výške 50 m. Funkcia
mestského strážnika fungovala až do roku 1900. Po návrate do ulíc mesta
máme vyhradený čas aj na krátku individuálnu obhliadku mesta a obed.
Poobede
nás čaká ešte takmer 30 km cesty autobusom k poslednej na dnes
naplánovanej rozhľadni Hraničný vrch. Táto 536 m vysoká zalesnená kóta
sa nachádza 3 km severovýchodne od mesta Město Albrechtice. Jedná sa o
netradičnú rozhľadňu, ktorá vznikla prepojením dvoch samostatných
telekomunikačných stožiarov pevnou lávkou vo výške 25 m nad zemou. Počas
pretrhanej oblačnosti údajne niektorí „šťastlivci“ videli na okamih aj
vežu vysielača na vrchole Pradědu. V silnom vetre sa už prejavili aj
nie celkom príjemné slabé výkyvy rozhľadne. Počas nášho pobytu na
rozhľadni sledujeme ako sa od severu blíži ďalšia snehová prehánka, čo
urýchľuje náš odchod z tohto perfektného výhľadového miesta.
Počasie
skrátilo našu prehliadku a tak sa, bez zastávky na spiatočnej ceste,
dostávame do Čadce o hodinu skôr ako sme mali v pláne.
Text Anton
Opial, Foto Anton Opial a Miroslav Pavelek
{gallery}/stories/e-kysuce/2018/vylet_rozhladne/galeria{/gallery}