×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/stories/e-kysuce/2017/vysoke_tatry/galeria
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images//stories/e-kysuce/2017/vysoke_tatry/galeria
vysoke_tatry_m.jpgVysoké Tatry – sa pýšia prívlastkami ako naše najvyššie pohorie, najmenšie veľhory sveta, najvyššia časť 1400 km dlhého karpatského oblúka. Sú rajom horolezcov, turistov, výletníkov, lyžiarov, geológov, botanikov.  Očarujúce, no tiež nebezpečné, v každom ročnom období.  Sú plné krás, návštevníkov, horských vodcov, medveďov, ochranárov „prísnych len na chudobu“  aj odborníkov na lesné hospodárstvo vďaka, ktorým o pár rokov uvidíme zelené tatranské smrekové lesy už asi len na historických farebných fotografiách.


Vysoké Tatry v každom prípade stoja za návštevu a tak sme sa – 16 turistov seniorov – vo štvrtok 20. júla 2017 vybrali pokochať ich krásou. Dbajúc na starú múdrosť „všetko s mierou“ sme si zo Štrbského Plesa, kde sme prišli kvôli meškaniu rýchlika do Humenného s hodinovým meškaním, vytýčili za cieľ dnešnej turistickej potulky Popradské pleso.  

Hneď po odbočení z asfaltky na úzkom chodníku umožňujeme tým aktívnejším ísť dopredu a ponáhľať sa za vzdialenejšími cieľmi. Pomaly stúpame turistickým chodníkom vedúcim silno preriedeným lesom umožňujúcim výhľady na Areál snov, lyžiarske trate  na Solisku za ktorými Kriváň najvyššie vytŕča svoj „krivý vrchol“, hrebeň Solísk aj časť Mlynickej doliny. Pri spätnom pohľade zase ponad lesknúcu sa tmavomodrú hladinu Štrbského plesa a Liptovskú kotlinu na hrebeň Nízkych Tatier s Veľkým bokom, „zrezanou“ Neznámou ale aj masívmi najvyšších vrcholov Ďumbiera a Chopku.

Po prejdení nevýrazného hrbu (Trigan) na južnom úpätí Patrie chodník smeruje do Mengušovskej doliny a výhľady z Magistrály dostávajú „inú fazónu“. Najkrajší pohľad sa naskytá do oproti nás strmo sa zdvíhajúcej Zlomiskovej doliny vybiehajúcej z Popradského plesa, ktoré zatiaľ nevidíme, vysoko pod strmé steny Končistej a Popradského ľadového  štítu, kde sa nachádza Ľadové pleso. Zo severu sú to  masívy Zlomiskovej veže a Vysokej a ešte severnejšie uzatvárajú Mengušovskú dolinu štíty, veže a vežičky hlavného tatranského hrebeňa. Pohľadom južným smerom dominuje „ospievaná“ nízkotatranská Kráľova hoľa. Po  prekrížení Mengušovského potoka nasleduje ešte krátke stúpanie na rázcestie modrej a červenej značky a pomedzi stromy už vidíme čeriace sa svetlé vlnky hladiny Popradského plesa.  Cesta nám trvala o trochu dlhšie ako sú vyznačené časy na turistických smerovníkoch, ale čo je najhlavnejšie, všetci sme vrcholne spokojní.

Občerstvenie aj možnosť ubytovania tu ponúka návštevníkom Chata pri Popradskom plese aj obnovená Majláthova chata postavená podľa dobových fotografií na mieste pôvodnej chaty z r. 1880, ktorá ani nie po ročnej prevádzke zhorela. Po zaslúženej prestávke využitej aj na doplnenie spotrebovaných kalórii pokračujeme západným brehom Popradského plesa po žltej značke na Symbolický cintorín – miestu venovanému obetiam Vysokých Tatier (ale aj himalájskeho horolezectva). Cintorín bol založený v roku 1936 a vysvätený 11.8.1940. Okrem cintorínskej kaplnky je tu umiestnených 50 ručne vyrezávaných „detvianskych“ krížov. V r. 2016 bolo na cintoríne umiestnených 355 pamätných tabúľ na ktorých je uvedených 495 mien obetí. Jedno z nich patrí aj vysockému rodákovi Jankovi Perďochovi, ktorý ako 32 ročný zahynul 13.7.1990 počas medicínsko-horolezeckej expedície Pamir ʹ90.

Z cintorína nás žltá značka priviedla na prístupovú asfaltovú cestu vedúcu k Chate pri Popradskom plese, po ktorej potom vcelku nezáživne – lesom smerujeme k zastávke Tatranskej elektrickej železnice Popradské Pleso. Asi v polovici trasy prechádzame nad potokom Krupá, vytekajúcim z Popradského plesa, ktorý sa tu predvádza krásnym kaskádovým  úsekom, aby asi o pol kilometra nižšie po sútoku s Hincovým potokom ich vody pokračovali ďalej už ako 174 km dlhá rieka Poprad – ktorá jediná odvádza vody z územia Slovenska do Baltického mora.

Železničná zastávka Popradské Pleso je „konečnou“ našej ďalšej vydarenej tohtoročnej turistickej seniorskej potulky.  
Text Anton Opial, foto Elena Flašíková a Anton Opial
 
 {gallery}/stories/e-kysuce/2017/vysoke_tatry/galeria{/gallery}

 

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u:

Môže vás zaujať