Perfektné sobotňajšie počasie (24.10.2015) zapôsobilo na city turistom, ktorí nepredpokladali takúto náhlu zmenu a „sedeli“ doma, lebo si na sobotu neplánovali žiadnu akciu. Keď to chceli napraviť v nedeľu, tak im počasie opäť pošteklilo city a prekvapila ich ďalšia náhla zmena počasia – tentoraz zase horšiemu.Zamračené - nezamračené, keď už sme vybratí, nasadáme v nedeľu ráno do dvoch áut a smerujeme k „priateľom cez kopec“.
Vlado Pekár pripravil, možno povedať, že „na zákazku“, túru v katastri Velkých Karlovíc.
Autá parkujeme v miestnej časti Léskové na parkovisku pri odbočke cesty k hotelom Gálik a Lanterna. Prejdeme popri Lanterne a začíname prudké úvodné stúpanie na vrch Miloňová 846 m. Po asi 300 m stojíme na križovatke vlastných turistických okruhov „Nad Lanternou“. Turistické vychádzkové okruhy majú každý svoju farbu. Značky na plastových tabuľkách sú pripevnené na stojanoch z hranolov a umiestnené sú na každom rázcestí. Bezpečne nás vedú už miernejším 1,5 km dlhým stúpaním v smrekovom lese až k nášmu prvému cieľu – rozhľadni. Je to drevená stavba šesťbokého profilu vysoká 24 m s vyhliadkovou plošinou v 20-tich metroch. Výstup je bezpečný po širokom lomenom schodišti opatrenom obojstranným zábradlím. Jej investorom boli Lesy ČR, s.p., ktorým slúži na vykonávanie preventívnych protipožiarnych služieb počas obdobia možného vzniku lesných požiarov a pre turistov je celoročne voľne prístupná. Výhľad z rozhľadne je kruhový, ktorý obsiahne Javorníky tvoriace južný horizont, časť hrebeňa Vsetínskych vrchov a časť Radhošťských Beskýd v oblasti Radhoště. Za obzvlášť priaznivej viditeľnosti údajne aj Hrubý Jeseník. My sme vďaka nízkej oblačnosti videli „len“ najbližšie okolie.
Zeleným okruhom pokračujeme od rozhľadne až k osade Pod Poľanou, kde tento prudko zahýba vpravo do doliny Velká Hanzlůvka. My sa však držíme hrebeňa a napájame sa na žltú turistickú značku vedúcu viacerými malebnými samotami, čaro ktorých ešte umocňuje do jesenných farieb zahalená okolitá príroda, až na hlavný hrebeň Vsetínskych vrchov k TIM Poľana, rázcestie.
Cestou odbočíme zo žltej značky k Základni asociácie TOM (KČT), ktorú tvoria tri pôvodné objekty prestavané na ubytovanie pre 25 osôb (možnosť prenájmu).
Zo žltej značky nás Vlado, pred záverečným stúpaním, nadiriguje vľavo na vrstevnicovú zvážnicu, ktorou si ušetríme stúpanie na červenú značku. S červenou značkou sa stretneme asi po pol kilometri pohodlnej chôdze a potom sa ňou nechávame viesť ešte 3 kilometre mierne zvlnenou hrebeňovou časťou Vsetínskych vrchov cez Benešky až na kótu Pálenice (okolo 750 m), kde odbočíme na modrú značku smerujúcu do údolia Miloňovského potoka.
Na lome modrej značky v lúčnatom sedielku pokračujeme, už bez turistického značenia, popri osamotenej chalupe opačným - západným - smerom ako modrá značka. Širokou zvážnicou prechádzame za potok, vychádzame na lúčnatý hrebienok z ktorého potom dosť strmo, popri dvoch samotách schádzame do doliny Jezerného potoka priamo k Jezeru (tiež Karlovské jezero), ktoré bolo ďalším z cieľov našej vychádzky.
Jedná sa o takzvané „závalové jazero“, ktoré vznikajú obrovskými zosuvmi pôdy do vodného toku. Podľa odborných dohadov sa predpokladá, že k takémuto zosuvu tu mohlo dôjsť v priebehu 16. alebo 17. storočia. Výnimočnosť tejto prírodnej zaujímavosti dala vzniknúť viacerým povestiam a legendám v ktorých hrajú hlavnú úlohu nielen čerti, ale aj sám diabol. Podľa jednej z legiend sa tu vraj rodili a žili draci. Tento motív v svojej povesti Karlovské jezero spracoval v Národních pohádkach Karel Jaromír Erben. Táto lokalita je určite jedným z najromantickejších miest Vsetínskych vrchov.
Času do odchodu autobusu, ktorým sa povezieme späť k zaparkovaným autám, máme dosť a tak sa v Jezernom zastavujeme na občerstvenie v miestnom hostinci s komunikatívnou majiteľkou a úplne na záver sa ešte stíhame aj posilniť v reštaurácii U Muzea v centre Velkých Karlovíc.
Text: Anton Opial
Foto: Martina Pekárová a Anton Opial
Autá parkujeme v miestnej časti Léskové na parkovisku pri odbočke cesty k hotelom Gálik a Lanterna. Prejdeme popri Lanterne a začíname prudké úvodné stúpanie na vrch Miloňová 846 m. Po asi 300 m stojíme na križovatke vlastných turistických okruhov „Nad Lanternou“. Turistické vychádzkové okruhy majú každý svoju farbu. Značky na plastových tabuľkách sú pripevnené na stojanoch z hranolov a umiestnené sú na každom rázcestí. Bezpečne nás vedú už miernejším 1,5 km dlhým stúpaním v smrekovom lese až k nášmu prvému cieľu – rozhľadni. Je to drevená stavba šesťbokého profilu vysoká 24 m s vyhliadkovou plošinou v 20-tich metroch. Výstup je bezpečný po širokom lomenom schodišti opatrenom obojstranným zábradlím. Jej investorom boli Lesy ČR, s.p., ktorým slúži na vykonávanie preventívnych protipožiarnych služieb počas obdobia možného vzniku lesných požiarov a pre turistov je celoročne voľne prístupná. Výhľad z rozhľadne je kruhový, ktorý obsiahne Javorníky tvoriace južný horizont, časť hrebeňa Vsetínskych vrchov a časť Radhošťských Beskýd v oblasti Radhoště. Za obzvlášť priaznivej viditeľnosti údajne aj Hrubý Jeseník. My sme vďaka nízkej oblačnosti videli „len“ najbližšie okolie.
Zeleným okruhom pokračujeme od rozhľadne až k osade Pod Poľanou, kde tento prudko zahýba vpravo do doliny Velká Hanzlůvka. My sa však držíme hrebeňa a napájame sa na žltú turistickú značku vedúcu viacerými malebnými samotami, čaro ktorých ešte umocňuje do jesenných farieb zahalená okolitá príroda, až na hlavný hrebeň Vsetínskych vrchov k TIM Poľana, rázcestie.
Cestou odbočíme zo žltej značky k Základni asociácie TOM (KČT), ktorú tvoria tri pôvodné objekty prestavané na ubytovanie pre 25 osôb (možnosť prenájmu).
Zo žltej značky nás Vlado, pred záverečným stúpaním, nadiriguje vľavo na vrstevnicovú zvážnicu, ktorou si ušetríme stúpanie na červenú značku. S červenou značkou sa stretneme asi po pol kilometri pohodlnej chôdze a potom sa ňou nechávame viesť ešte 3 kilometre mierne zvlnenou hrebeňovou časťou Vsetínskych vrchov cez Benešky až na kótu Pálenice (okolo 750 m), kde odbočíme na modrú značku smerujúcu do údolia Miloňovského potoka.
Na lome modrej značky v lúčnatom sedielku pokračujeme, už bez turistického značenia, popri osamotenej chalupe opačným - západným - smerom ako modrá značka. Širokou zvážnicou prechádzame za potok, vychádzame na lúčnatý hrebienok z ktorého potom dosť strmo, popri dvoch samotách schádzame do doliny Jezerného potoka priamo k Jezeru (tiež Karlovské jezero), ktoré bolo ďalším z cieľov našej vychádzky.
Jedná sa o takzvané „závalové jazero“, ktoré vznikajú obrovskými zosuvmi pôdy do vodného toku. Podľa odborných dohadov sa predpokladá, že k takémuto zosuvu tu mohlo dôjsť v priebehu 16. alebo 17. storočia. Výnimočnosť tejto prírodnej zaujímavosti dala vzniknúť viacerým povestiam a legendám v ktorých hrajú hlavnú úlohu nielen čerti, ale aj sám diabol. Podľa jednej z legiend sa tu vraj rodili a žili draci. Tento motív v svojej povesti Karlovské jezero spracoval v Národních pohádkach Karel Jaromír Erben. Táto lokalita je určite jedným z najromantickejších miest Vsetínskych vrchov.
Času do odchodu autobusu, ktorým sa povezieme späť k zaparkovaným autám, máme dosť a tak sa v Jezernom zastavujeme na občerstvenie v miestnom hostinci s komunikatívnou majiteľkou a úplne na záver sa ešte stíhame aj posilniť v reštaurácii U Muzea v centre Velkých Karlovíc.
Text: Anton Opial
Foto: Martina Pekárová a Anton Opial
BR SIG: Folder not found or empty:
images//stories/e-kysuce/2015/velkekarlovice/jeden
