V Žywieckych Beskydách

Žywiecke Beskydy nie sú uceleným pohorím a rozčleňujú sa na niekoľko výrazných horských skupín.  Pomerne silne vyčlenenou je skupina Romanky 1.366 m v centrálnej časti pohoria ku ktorej  patria vrcholy Rysianka 1.322 m, Lipowski Wierch 1.324 m, Boraczy Wierch 1.244 m a Redykalny Wierch 1.144 m. A práve sem máme namierené.
V nedeľu 3. júna 2012 nás vystupuje 14 z dvoch áut na parkovisku v Zlatnej Hute – miestnej časťti obce Ujsoly.  Hneď „prevážame“  jedno auto o 3 km bližšie k centru obce, kde máme naplánovaný koniec dnešnej trasy, a druhým sa vraciame späť.

Zo Zlatnej Huty sa vydávame proti toku potoka Bystra po čiernej turistickej značke na trase ktorej je rozmiestnených 14 zastavení  „Krížovej cesty na Halu Lipowsku“.
Čaká na nás 5 km a 560 m stúpania – taká „malá ranná rozvička“, ktorú zvládame za 2 hodiny a 10 minút.  Celý výstup, až na záverečných asi 600 m – ktoré vedú lúkami, vedie lesom a teda bez výhľadov.  Z lúk pred chatou na Hali Rysiance, ktorá je postavená ešte o pár metrov vyššie ako je temeno  najvyššieho vrcholu Kysúc Veľkej Rače, sa nám v oblačnom počasí núkajú výhľady len na „najbližšie“ okolie. Priamo pred nami sa dvíha do 1.557 m výšky Pilsko, vľavo od neho sa hrdo týči už spomínaná Babia hora. V pravo od Pilska potom cez  nižšiu časť hraničného hrebeňa pozeráme na Hornú Oravu. V pozadí vidieť Magurku s televíznym vysielačom „na začiatku“ hrebeňa Oravskej Magury, ktorý sa tiahne západným smerom cez zníženinu sedla Príslop a Kubínsku hoľu až po najvyšší Minčol 1.394 m. S poza hrebeňa Oravskej Magury sa v silnom opare rysuje silueta majestátnej ozdoby Liptova – Veľkého Choča 1.611 m. No a vpravo v popredí vidieť nespočet kopcov hraničného hrebeňa Oravských, Kysuckých a  Žywieckych Beskýd od Úšustu cez Veľkú Rycierovú až po Veľkú Raču a Kykulu.
Po zaslúženom odpočinku a občerstvení  na chate Rysianka pokračujeme len krátko v našej ďalšej ceste. Ani nie po kilometri je totiž na hrebeni  ďalšia turistická chata – Schronisko na Hali Lipowskej. Občerstvujeme sa diferencovane – tí čo môžu pivom, šoféri „majú chuť“ na nealko a mládež si pochutnala na teplej čokoláde.
Ďalšia časť trasy vedie pohodlne stálym miernym klesaním. Prechádzame lúčnatými úsekmi a vďaka zlepšujúcej sa dohľadnosti  vidíme medzi roztrhanými oblakmi  aj nesúvislú siluetu Roháčov a Vysokých Tatier. Z Hali Redykálnej sa nám otvára horizont aj na západ, kde ponad „naše“ Kysuce vidieť vrcholky Moravsko-sliezskych Beskýd s najvyššou Lysou horou.
Potom to už ide prudko z kopca – na krátkom úseku strácame značnú časť výšky, ktorú sme ráno zdolávali opačným smerom.  Asi po jeden a pol kilometri prichádzame do civilizácie v podobe nám dobre známych kopaničiarskych usadlostí , ktoré sa od tých našich líšia „len tým“, že všetka nelesná pôda je obhospodarovaná.
Výhľady do okolitých dolín sa nám úmerne s ubúdajúcou výškou strácajú až sa nakoniec dostávame do doliny naspäť k potoku Bystra.

Ostáva už len zájsť pre druhé auto a potom spokojne sledovať ubiehajúcu  krajinu na spiatočnej ceste z vydareného výletu.

Text a foto Anton Opial