Štvrtok 20. decembra 2007. Posledný deň, kedy je možné na hraničných priechodoch dostať razítko do pasu.
V tento deň sa rozhodla Regionálna rada KST Čadca zorganizovať turistický pochod za "Poslednými pečiatkami z hraničných priechodov". Príprava na pochod nebola jednoduchá, nakoľko termín pochodu bol dlho neznámy - piatok?, sobota?. Takže operatívne (30. novembra) sme sa informovali e-mailom na úrade vlády - a čakali na odpoveď. V dennej tlači sme sa nakoniec dozvedeli, že termín vstupu do Schengenského priestoru je v piatok 21. decembra (z úradu vlády nám odpísali, až keď to bolo z dennej tlače jasné - asi si to tiež prečítali, tak nám nakoniec odpovedali) - takže pochod bude vo štvrtok. Začali prípravy - mysleli sme si, že keďže je pečiatkovaniu koniec, tak dostaneme pečiatky na diplom, ktorí si dáme na pamiatku zarámovať. Ale človek mieni a úradníci menia.... Takže pečiatky budú len do pasu - a to len na požiadanie, nakoľko občania EÚ si musia pečiatky vypýtať. Nás to samozrejme neodradilo a dali sme na známosť, že pochod bude (dokonca sme to stihli dať aj do nášho partnerského týždenníka Kysuce, aj do Slovenského rozhlasu, rozposlať na všetkých aktívnych turistov. Pripraviť tridsať diplomov - veď kto by už prišiel na pochod vo štvrtok v pracovný deň, nech nám diplomy nezostanú. A čakali sme na deň D.
Pri nastupovaní do vlaku v Čadci z hrôzou zisťujeme, že vagónik do Skalitého je podozrivo plný turistov (viac ako 40) - našich slovenských, českých aj poľských (týmto sa ospravedlňujem p. Remišovi, že sme ho neinformovali o pochode ŽSR a nepožiadali o posilnenie vlaku, ale toto sme nepočítali). V Čiernom, Polesí sa vlak vyprázdnil, turisti sa vybrali na prezentáciu do Expressa Grochal, kde nás už vedúci čakal. Nasledovalo informovanie o trase pochodu, o problémoch s pečiatkami, rozdanie diplomov vzdialenejším turistom (domáci si museli do soboty počkať) krátky príhovor a občerstvenie. A hybaj do terénu, nakoľko zimné dni sú krátke. Našťastie počasie prialo, snehu bolo tak akurát, aby sa človek nezablatil, mráz poriadny a verili sme, že bude aj svietiť slnko.
Pri prezentácii sme zistili, že sú medzi nami turisti z Kysúc, Žiliny, Turca, Žywca, Třinca, Vítkovíc, Ostravy, Havířova, Hodslavíc, Českého Těšína. Popod valy sme sa vybrali cez turistický priechod Čierne -Jaworzynka do Poľska. Cez Jaworzynku prichádzame na cestný hraničný priechod medzi Poľskom a Českou republikou Jasnowice-Bukovec. Tu sa na nás prekvapujúco dívajú, že čo za perepúť sa to prihrmela. Skúšame získať pečiatky na diplomy, ale nedarí sa nám. Asi to s tou byrokraciou v EÚ bude ťažký boj. Ale do pasu (aspoň že tam)na požiadanie dostávame pečiatky. Konverzujeme s poľským policajtom sa dozvedáme sa, že odchádza pracovať na letisko, kde ešte niekoľko mesiacov budú kontroly prebiehať a dokonca sa s ním môžeme odfotografovať.
Čaká nás ešte trasa ponad Bukovec cez Gírovú. Pomaličky sa začína ukazovať slniečko, čo znamená, že spomaľujeme nakoľko fotografi sa potrebujú vyblázniť na krásne namrznutých stromoch. Pre istotu, aby sme niekoho nezdržiavali si dohodneme stretnutie v chate Studeničné, ktorá by mala byť na rozdiel od tej na Gírovej aj otvorená.
V chate je príjemne teplúčko, chatár tvrdí, že sme prví návštevníci po desiatich dňoch a tak teplý čaj (u niektorých aj so studeným nanukom) padne vhod. Od chaty sa dá schádzať po viacerých trasách a tak aj pochodníci zvažujú pokračovanie trás. Českí turisti by radi išli do Svrčinovca a slovenskí do Mostov u Jablunkova ..... ale dopravné spojenie je také aké je, tak každý si ide pekne svojou cestou. Slovenská skupina schádza do Svrčinovca. Niektorí ešte skúšajú na cestnom priechode Mosty u Jablunkova - Svrčinovec získať pečiatky, ale opäť len do pasu. Väčšina, najmä turistov z Turca a Žiliny sa ide v sprievode vedúcich trasy prejsť po pripravovanej novej turistickej trase do centra Svrčinovca. Ako prichádzame do obce, tak aj teplota rýchlo klesá. Tešíme sa na autobusový spoj do Čadce, ktorý má ísť za desať minút a čakáme. Po hodine ide, ale vlak. To sme radi, nakoľko zima začína zaliezať za nechty. Lúčime sa len nakrátko, v sobotu sa opäť stretneme. Pamiatkou na tento pamätný deň nám zostane pamätný list s "pečiatkami" z hraničných priechodov a originálnymi v našich pasoch.
P.S. - Zaujímalo by ma, či minister vnútra p. Kaliňák na hraničných priechodoch pečiatkoval len do pasov, alebo aj ....
Vladimír Pekár
 |
 |
 |
 |
 |
| |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
