Sample ImageTuristi z AHA Čierne prišli opäť z ničím netradičným. V dňoch 29.- 31 . augusta zorganizovali cyklojazdu po Orave. Záujemcov bolo spočiatku veľa, ale ako sa blížil čas odchodu postupne sme sa scvrkli len na päťčlennú skupinu. V skorých ranných hodinách sme sa doviezli do Ružomberka, odkiaľ sme pokračovali na Dolný Kubín. Cestou sme nezabudli navštíviť povesťami opradenú Jánošíkovu krčmu vo Valašskej Dubovej. V Dolnom Kubíne som to takmer vzdal po „ uletení prehadzovačky“, ktorú mi poškodili neopatrnou manipuláciou v batožinovom vozni. Šťastena mi však priala, keď moji spolupútnici našli otvorený obchod so športovými potrebami aj v tento sviatočný deň.

V ponuke mali len  tento tip prehadzovačky, ktorá bola akurát na môj tip bicykla. Bratia mechanici my pomohli s opravou a za necelú hodinu sme pokračovali ďalej. Hneď sa všetkým zlepšila nálada, najmä mne a vôbec nám nevadilo, že začíname tlačiť svoje tátoše smerom na Malatinú. Pri tom pozorne sledujeme naše okolie a kocháme sa výhľadom na Kubínsku hoľu, ktorú máme po ľavici a vpravo pred nami sa týčil kráľ Chočských vrchov Veľký Choč. Peťo ma neustále problémy s novo namontovanou reťazou a snaží sa ju viackrát dať do súladu s prehadzovačkou. Nakoniec však rozložil ďalší servis v prírode a musel reťaz skrátiť. Robo využil voľný čas na prechádzku po hrebeni a cestou natrafil na pekné hniezdo kozákov, ktoré si všetci vyfotíme. Pokračujeme cez pekne vykosené lúky pozorujúc pri tom pracovitých Oravanov, ktorí usilovne vyorávali svoje zemiaky. Svojou prácou na roli tak vzdávali hold výročiu SNP. Najväčšiu radosť máme však z pohľadu na pekné sa pasúce sa stáda ovečiek a kravičiek, ktoré vypásajú odľahlé horské lúky. Je vidieť, že na Orave sú ozaj dobrí hospodári, ktorá nenechajú zem len tak ladom a vážia si dedičstvo svojich predkov. Po zjazde do Veľkého Borového obdivujeme veľké množstvo útulných drevených domčekov so šindľovými strechami - veľmi pekne upravené a udržiavané. Cítime sa ako v múzeu ľudovej architektúry. Tu sa aj dobre posilníme výdatným obedom lebo nás čaká najvyšší vrchol Kopec 1251 m pokračujúc Podtatranskou brázdou. Kopec nám dal skutočne zabrať a vrelo ho doporučujem ako odtučňovaciu kúru. Krátka prestávka na doplnenie tekutín i pamätné fotozábery a po modrej zn. lesnou cestou zbiehame do Podbielu. Cesta je však dokonale zanesená odpadom po ťažbe dreva s množstvom haluziny a na to doplatil Peťo Benčík, keď odtrhol držiak na prehadzovačku a bicykel bol nepojazdný. Pod Baňami natrafíme na množstvo čerstvých medvedích stôp a tak sa v hustom lesnom poraste dlhšie nezdržujeme. Ešte jeden defekt na Paľovom bicykli a takto doráňaní prichádzame do Nižnej. Toľko smoly v prvý deň, to sme ani v najhoršom sne nerátali. Rýchlo sa ubytujeme u dobrého ujka Jožka v Nižnej a vychutnávame si  teplú sprchu.
 Druhý deň sme celé doobedie bezúspešne zháňali náhradné diely v Nižnej aj Tvrdošíne. V Tvrdošíne ešte všetci piati navštevujeme gotický drevený kostolík z 15. stor. a sme z neho celý očarený. Nášho priateľa Petra ešte vytlačíme na Oravskú priehradu, kde preňho prichádza autom oddielový kolega a smutného ho odváža domov. My pokračujeme Oravskou cyklomagistrálou až k termálnym kúpaliskám v Oravciach, kde nás rýchlo prešla chuť na kúpanie, keď sme videli tu záľahu ľudí v bazéne. Asi im nevadilo, že asi viac stáli ako sedeli a o plávaní nemôže byť žiadna reč. Radšej rýchlo pokračujeme až do Zuberca, kde sa ubytujeme v chatke pri hoteli Tatrawest a už bez záťaže šliapeme na prehliadku múzea Oravskej dediny v Zuberci - Brestová. Cítili sme sa tu veľmi príjemne a ani sa nám odtiaľ veľmi nechcelo ísť. Využívame ešte denné svetlo a miernym stúpaním sa dostávame až na chatu Zverovka, kde si vychutnávame západ slnka pohľadom na majestátne končiare Západných Tatier. Stálo to veru za to vyškriabať sa na bicykloch až sem hore.
 V nedeľu ráno nás prišli pozdraviť traja oddielový kolegovia, ktorých sme isto inšpirovali a oni sa vybrali osobne navštíviť západotatranské hrebene. Hneď na to si už rezko šliapeme cez Huty do Kvačianskej doliny, kde neobídeme areál vodných mlynov a pílu v Oblazoch. A len obdivne krútime hlavou nad dômyselnosťou a šikovnosťou našich predkov. Veru sme sa aj pozdržali, aby sme si dôkladne prezreli všetky doteraz fungujúce mechanizmy. Pokračujeme až k vodnej nádrži Liptovská Mara, ale voda bola veľmi studená a tak radšej pokračujeme cez Bešeňovú naspäť do Ružomberka, kde doslova ,, na doraz “ stíhame rýchlik do Žiliny. Je doslova preplnení turistami a tak len stojac v uličke nasávame otrasné zápachy, ktoré sa šíria z WC. Po skúsenostiach s cestovania v slovenských rýchlikoch začínam vážne uvažovať o kúpe auta, lebo za takýto „ komfort“ a služby by mali dostávať cestovné cestujúci a nie slovenské železnice. Tento raz bicykel neutrpel v batožinovom priestore žiadnu ujmu a ja môžem po rozlúčke z priateľmi  v Čadci cestovať až domov. Celkovo sme prešli takmer 200 km s 2300 m prevýšením, ale Robkovi to isto nestačilo, lebo už spriadal nové plány na ďalšie zaujímavé cyklotúry na ktoré by pritiahol čo najviac vyznávačov cykloturistiky.

Účastník Ján Chromík, Turzovka

Sample Image  
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 
Sample Image 

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u:

Môže vás zaujať