Svetový deň turistiky na Veľkej Rači

Počasie bolo ráno nevábne, ale kým sme prišli na Brízgalky, sa vyjasnilo a citeľne oteplilo. Tam sme sa trošku občerstvili a porozprávali s pánom z Bratislavy, ktorý trávi na Brízgalkach všetok voľný čas už 30 rokov. Prebýva v starej „šope“, ktorú udržiava v pôvodnom stave a dokonca kúri v pôvodnej peci. Snaží sa zachovať všetko tak, ako to bolo kedysi, keď sa ešte „cholvárčilo“ v plnom prúde. Nakoniec sme sa osviežili v krištáľovo čistom teplom a studenom prameni, ktorý nás prekvapil svojou výdatnosťou a pokračovali sme v ceste. Postupne sme prešli zo smrekového lesa do bukového a to bola paráda. Buky sme zastihli v tom najkrajšom období, keď sú listy tesne po rozpuku a majú takú ladnú pastelovo-zelenú farbu. Na zemi koberec zo snežienok, veterníc, prvosienok a ešte všelijakých iných kvitnúcich kvetov. Pre milovníka prírody  jedinečný zážitok, ktorý sa nedá vôbec opísať, ktorý sa musí jednoducho prežiť. Z tohto bukového raja  sme plynulo prešli do „čipčiny“ a „čučoriedniska“, kde sme si zaspomínali na časy a historky zo zberu čučoriedok, keď sa štátna hranica s Poľskom nesmela prekročiť za žiadnych okolností a už vôbec nie kvôli čučoriedkam. Na Orlovi nás čakalo prekvapenie zasa v podobe snehu, ktorý pokrýval tento kopec zo severnej strany súvislou asi 30 cm vrstvou. Naša španielska dobrovoľníčka Marta nechcela veriť svojim očiam. Cestou turistickým chodníkom sme natrafili na početnú skupinu poľských detí, ktoré mali namierené až z Przegibka na Veľkú Raču. Obdivovali sme, že 8-9 ročné deti majú takú výdrž a učiteľky, že majú takú trpezlivosť zvládnuť doslova tlupu neposedných detí. To už sme boli takmer v cieli. Veľkú Raču sme „dobili“ o 13.00 hod., ale vzhľadom na dĺžku trasy sme už nestretli žiadnych turistov z našich kysuckých turistických klubov, nakoľko sme sa mali stretnúť o 11.00 hod. Týmto ich pozdravujeme! Poobdivovali sme Poľskú aj Slovenskú panorámu, blýskajúci sa kríž na Przegibku, pojedli vynikajúce škvarky z Milanovej kuchyne a to čo sme si doniesli v ruksakoch. Potom sme sa pustili od hrdo sa týčiaceho kríža smerom na Lalíky. Tam sme pri chate spočinuli pri guláši a kapustnici s úchvatným výhľadom na Veľkú a Malú Fatru, ktorú sme mali pred sebou ako na tanieri. Navštívili sme aj maličkú kaplnku, či kostolík, ktorý je zasvätený sv. Júdovi Tadeášovi, ktorý je patrónom beznádejných a posilnení na tele i na duchu pustili sme sa rovno do Kubínskej doliny spolu s pánom Ferkom Neslušanom, ktorý náš ešte pohostil na svojej chate a dopravil k autobusovej zastávke, za čo sme mu nesmierne vďační, pretože to, čo sme absolvovali v tento deň, bola „poriadna štreka“ a myslím, že okrem nás, aj naši hostia na túto túru len tak ľahko nezabudnú.    

Pozitívnym prínosom tejto túry okrem toho, že sme si zaspomínali spolu s aktérmi našej túry na časy, kedy sa zbierali čučoriedky ako „o život“, sme si aj tak trochu oprášili angličtinu a spoznali zasa nových ľudí, ktorí sú zanietení nielen pre turistiku, ale aj pre prírodu samú.     

Monika Halvoníková