V piatok 26. decembra v skorých ranných hodinách sa v Radoli u Kultána tlačilo v radoch veľké množstvo turistov. Bol tu totiž štart široko ďaleko známeho Svätoštefanského pochodu na Veľký Vreteň a to už po 27 krát.. O tom, že tento pochod má už v ľuďoch zakorenené tradície svedčí fakt, že sa ho zúčastnilo rekordných šesťsto turistov z celého Slovenska a zahraničia. Veď najvzdialenejší turista bol až z ďalekého Holandska.
Bolo radosť pozorovať početné skupiny rodín, ako sa pomaly serpentínami predierali až na vrchol 821m vysokého Veľkého Vreteňa. Stromy boli pekne obalené do bielej perinky a tuhý mráz dokončil celé toto čarokrásne dielo, ktoré dokáže vykúzliť len matka príroda. Nečudo preto, že návrat do prírody má z roka na rok viacej a viacej vyznávačov. Dnešný deň nebola vôbec náhoda stretnúť jednoročných aj osemdesiatročných turistov. Veru tu na Kysuciach to je skôr ojedinelý zjav, ktorý sa nestáva tak často. Veď keď je na turistickej akcii sto účastníkov, hovoríme už o hojnej účasti. Vreteň dnes zažil veľkú zaťažkavajúcu skúšku, keď privítal také množstvo návštevníkov. Trasa pochodu viedla cez Radoľu po zelenej turistickej značke a bolo treba prekonať výškový rozdiel 470 m na 4 km dlhej trase. Niektorým náhle a neustále prudké stúpanie spočiatku robilo problémy, veď hojnosť poživne vo väčšine domácnostiach počas sviatkov bola určite prebohatá. Ale nakoniec to všetci zvládli a zapísali sa do vrcholovej knihy. Tu sa začal kolotoč podávania rúk a zo všetkých strán bolo počuť rôzne vinše a želania. Chlapi sa potužili dobrou borovičkou a ženy zas ponúkali deti, susedov a známych svojimi domácimi sladkými výrobkami. Na dlhé rozhovory však neostávalo veľa času, lebo na vrchol prichádzali stále noví a noví pokoritelia vrcholu a tak nastal čas na návrat. Zostup už bol náročnejší, lebo po kvalitne vyšliapanom chodníku riadne šmýkalo a tak o pády nebola núdza. Ten, kto si dnes zobral trekové palice, tak urobil dobre, lebo mu isto dobre poslúžili a zabránili tak neželanému pádu na šmykľavom povrchu. Po šťastlivom návrate do Radoľe v miestnom kultúrnom dome dostali všetci dospelí povzbudivé občerstvenie, ktoré padlo na úrodnú pôdu. Deti a vodiči odchádzali len s horúcim čajom bez životobudiča. Zodpovedný vedúci akcie Teodor, postupne ako prichádzali dnu odmeňoval najstarších a najmladších účastníkov sladkými odmenami. Aj početné oddielové skupiny neobišli naprázdno a domov si odnášali objemné ceny. S prázdnymi rukami však neodchádzal nikto, lebo sa každému ušiel veľmi praktický suvenír aj s pamätným listom na ktorom sa vynímala utešená originálna pečiatka, ktorej platnosť končila v tento deň.
Len pomaly sa ľudia rozchádzali do svojich domovov, lebo tu v kruhu svojich priateľov sa každý cítil dobre. Za to patrí veľká vďaka všetkým organizátorom, sponzorom a dobrodincom, že pripravili a zastrešili túto významnú akciu na vysokej profesionálnej úrovni.
účastník pochodu Ján Chromík, Turzovka
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
