Nedeľné ráno 26.12.2010 bolo trošku viac mrazivé a tak na štart pochodu, sa len pomaly trúsili skupinky turistov, majúci v obľube tento tradičný výstup.
Sneh pomaly poletoval v povetrí a cukroval obnažené stromy po nedávnom oteplení. Bolo už načase, lebo okolitá dolnokysucká krajina vôbec nepripomínala, že tu vládne pevnou rukou pani Zima. Cesta na vrchol Veľkého Vreteňa bola pre mnohých namáhavá, lebo boli obťažkaní prepchatými žalúdkami od štedrovečerných stolov, spojené s nedostatkom aktívneho pohybu. Výstup až na vrchol bezpečne zaručuje odbremenenie nejakých tukových zásob, ktoré si ľudia poctivo nahonobili počas uplynulých dní.
Úzky traverzový chodník zarezávajúci sa do strmej hory sa pomaly hadovito plazí a je veru nekonečný a stále v nedohľadne. Niektorým sa ho podarilo prejsť za hodinu, niektorým za dve, ale radosť z jeho pokorenia mali všetci rovnakú. Tento rok vyšlo hore chodníkom veľa rodičov s malými deťmi a mnohí prevetrali aj svojich psích maznáčikov. Miestami to pripomínalo stretnutie priateľov štvornohých miláčikov, toľko tam bolo rás a plemien. Bolo radosť pozorovať z vrcholu dlhý nekonečný rad pohybujúcich sa pešiakov rôznych vekových kategórií. Na vrchole si všetci okolo veselo vinšovali a ponúkali svoje domáce vianočné špeciality. Ostala ešte krátka chvíľa pokochať sa okolitou pootvorenou, čerstvo zasneženou krajinou a už sa bolo treba poberať nadol, lebo k najvyššiemu bodu V. Vreteňa sa blížili ďalší vystupujúci. Zostup bol omnoho náročnejší z dôvodu šmykľavého chodníka. Dobre urobili tí, ktorí si zvolili spiatočnú zostupovú trasu cez sedlo medzi Vreteňami, kde to bolo omnoho bezpečnejšie. Vďaka zvýšenej opatrnosti sa všetci účastníci výstupu šťastne a bez zranení dostali do cieľa v Radoľi, kde v priestoroch kultúrneho domu čakali humorne naladení usporiadatelia s "ochuteným“ horúcim čajom , praktickým suvenírom a veselým pamätným listom. V sále to každú chvíľu zahučalo, keď boli vyhlasovaní najstarší, najmladší, najvzdialenejší účastníci, či najpočetnejšie kolektívy a rodiny. Suverénne najstarším účastníkom bol 78 ročný Rudolf Kučera zo Žiliny, medzi ženami zas 72 ročná Jana Naumanová z KNM. Medzi najmladšími kraľovala 16 mesačná Evička Sýkorová, ktorej „trošku“ s výstupom pomohol otecko. Najpočetnejšia 13 členná skupina prišla z klubu AHA Čierne a zas najvzdialenejšia z Liptovskej Teplej. Najvzdialenejší účastník zo Slovenska bol z neďalekej Galanty Martin Vereš. Absolútne prvenstvo patrilo však manželom Viere a Andrému Flünken z Nemeckého Hildenu. Každý dostal nejakú tú odmenu od štedrých sponzorov. Najmladší sa potešili sladkosťami a tí starší niečím dobrým na rozprúdenie krvného obehu. Aj tu sa potvrdilo, že dobrý chýr sa šíri rýchlo a do ďaleka a pochod si získava čoraz viac priaznivcov.
Rekord pochodu vraj nebol prekonaný, veď tam bolo "iba" 484 pešiakov a tak všetci čakáme na ten budúci jubilejný 30. ročník, koľko odvážlivcov príde podporiť túto vydarenú turistickú akciu, veľmi osožnú pre krásu tela aj duše.
Ján Chromík, Turzovka
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
