Už po 28. krát konali kysuckí turisti už tradičný výstup na vrch Šíp vo Veľkej Fatre. Tento vrch síce nedosahuje výšku iných veľkofatranských velikánov, výhľady a romantická osada od týmto vrchom robia z neho veľmi obľúbený cieľ výletov aj turistických akcií.
Po dlhšej dobe sa podarilo naplniť, alebo doslova preplniť jeden
zájazdový autobus, takže nemuseli sme využiť služby najväčšieho osobného
železničného prepravcu. Trasu výstupu sme začali v oravskej dedinke
Žaškov. Odtiaľ po lúkach za príjemného jesenného počasia sme stúpali
zvážnicou do malebného a lúčnatého Žaškovského sedla.
Tam bolo prvé
miesto pre oddych a občerstvenie pred pomerne strmým výstupom. Všimli
sme si aj nové turistické značky aj smerovníky. Konečne sa turistické
chodníky nielen zatvárajú ale aj otvárajú. Po občerstvení nás čaká už
len výstup bukovým lesom na vrchol Šípu. Ešte pod vrcholom sa dá zájsť
vychodeným chodníčkom ku ľadovej jaskyni. K nej sa ešte treba vyšplhať
po skalnej stienke. Ani sa nenazdáme a už sme na hlavnom vrchole Šípu.
Výhľady nesklamali. Západné Tatry, Chočské vrchy s dominantným Veľkým
Chočom, Veľká a Malá Fatra je ako na dlani. Ani sa nám nechcelo
odchádzať. Po tejto pastve pre oči sme pokračovali bralnatým vrcholom
Šípa na ďalší z vrcholov, a to na Zadný Šíp. Cesta je však krásna,
prechádza okolo mnohých skalných útvarov. Vrchol Zadného Šípu už
neposkytuje až také výjavy ako predchádzajúci vrchol, je však dobrým
miestom na odpočinok. Dominuje tu asi 20 m vysoký kríž, ktorý vidieť aj
z hlavného vrcholu. Po oddychu a občerstvení klesáme bukovým lesom do
malebnej osady Podšíp.
Je to jedno z najkrajších miest na celej túre.
Dreveničky učupené pod masívom Šípu bez vymožeností civilizácie akou je
elektrina spolu s výhľadmi na Malú Fatru dodávajú tomuto miestu
malebnosť a romantiku. Z tohto miesta zostupujeme chodníkom označeným
ako cyklotrasa do Stankovian. V niektorých miestach som nechápal, ako
mohol niekto vyznačiť cyklochodník práve tam. Mal som pocit, že tým
chodníkom sa môže spustiť len samovrah alebo masochista. Navyše nám
prekvapenie pripravila nová rúbaň. Strmý navyše rozbitý chodník plný
konárov. Tam by som sa teda bicyklom určite nespustil. Ten kto tadiaľ
vyznačil cyklochodník, asi na bicykli nikdy nešiel. Našťastie netrvalo
dlho a už sme kráčali v Stankovanoch ku občerstvovacej stanici a potom
už len na parkovisko ku autobusu.
Čo dodať na záver. Akcia sa
vydarila, počasie nám prialo viac, než sme očakávali. Ak nepočítam
spomínaný nepríjemný úsek počas schádzania do Stankovian, tak akciu
hodnotím veľmi pozitívne.
Účastník Dušan Šrenkel
images//stories/e-kysuce/sip/galeria
