Veľkonočný pondelok opäť lákal turistov na rôzne akcie. Po niekoľkých rokoch výstupov na Ostrý s KČT Třinec, sme sa s Tonkom Opialom rozhodli zmeniť lokalitu a vybrali sme sa k našim priateľom na Liptov, kde sa na Veľkonočný pondelok 28.03.2016 uskutočnil už 24. ročník Šibačkového výstupu na Liptovský hrad.Nakoniec sa nás nazbieralo desať a tak sa dvoma autami ráno presúvame na Liptov do obce Kalameny, odkiaľ sme sa rozhodli uskutočniť výstup na hrad po žltej značke.
Za obcou je známy výver teplej vody svojim zložením rovnakej ako v neďalekých kúpeľoch Lúčky, kde sa dá priamo pri vývere okúpať. Vzhľadom k vyššej teplote vzduchu sa už ráno vo potoku "bahnia" kúpania chtiví. Pri návrate je tam tak veľa ľudí, že tentokrát sme kúpaniu museli odolať.
Na hrad vystupujeme najskôr dolinou a potom v stúpaní na Prednú Poľanu a nakoniec krátkym strmým stúpaním na Liptovský hrad (ktorý sa nazýva aj hrad Sestrč, aj hrad Liptov, Liptovský Starý hrad, Liptovský Starhrad, Veľký Liptovský hrad, resp. Sielnický hrad, Sielnica, resp. Kalameny).
Hrad vznikol v druhej štvrtine 13. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1262. Hrad bol pôvodne kráľovský a mal chrániť hranice krajiny. Spočiatku tu sídlil zástupca zvolenského župana. Listina z roku 1453 uvádza miesto hradu už len pusté miesto. Matej Korvín po uzavretí spišskonovoveského mieru s poľským kráľom Vladislavom Jagelovským v roku 1474, dal budovy a hradby Liptovského hradu zdemolovať až do základu. Vyše päťsto rokov zarastali základy hradu hustým lesným porastom, iba terénny reliéf a zvyšok jediného múru označovali miesto, kde hrad stál. V súčasnosti sú zvyšky hradu v teréne odokryté a múry sú zakonzervované.
Na hrade stretávame nielen domácich turistov z Liptovskej Teplej, ale aj z celého Liptova, zo Spiša, Žiliny, partnerskej Považskej Teplej ale aj veľa ďalších, ktorí na hrad vyšli neorganizovane a rozhodli sa stráviť sviatočný deň podobne ako my. Teplé slnečné počasie ukazuje krásne výhľady na zasnežené vrcholky okolitých hôr, najmä Choč pôsobí dominantne (sprevádzajúc nás už od rána sa určite stane našim blízkym miestom na výstup).
Po bohatej a dlhej tombole schádzame späť do obce, kde sa krátko občerstvíme a presúvame sa k Liptovskej Mare. Pri Liptovskej Mare nách víta veža ranogotického kostola z 13. storočia na mieste zaniknutej obce Liptovská Mara. Je zďaleka viditeľným a vyhľadávaným miestom na brehu Liptovskej Mary, pri ktorej sa dá parkovať, veža je premenená na bufet, ktorý je dnes ale zatvorený.
My vystúpime na kótu Havránok (685 m) a zároveň si pozrieme aj objekty Archeoskanzenu Havránok.
Archeologický výskum sa tu uskutočnil pri výstavbe vodnej nádrže. Našlo sa tu sídlisko z mladšej doby železnej (300-100 pred n.l.), ďalej keltskej osady Kotínov s obetišťom z 1. storočia pred n.l. Boli objavené zvyšky spaľovaných obiet (obilie, šperky) a v studni kosti siedmich ľudí, pravdepodobne obetí náboženských rituálov. Stavby obydlia, obetiská, pec a rôzne predmety sú čiastočne rekonštruované a tvoria archeologické múzeum v prírode. Nachádzajú rekonštrukcie keltských stavieb, rekonštruovaná latenská hradba a brána,stredoveká obranná priekopa, most, dlaždené nádvorie a suterén drevenej, obytnej veže, rekonštruuje sa stredoveký kostol. Vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1967.
Miesto je zaujímavé aj výhľadovo, čo dnes aj využívame a kocháme sa pohľadmi na zelené doliny, okolité väčšie mestá, ale aj zasnežené okolité vrchy od Veľkej Fatry, cez Nízke, Západné až po Vysoké Tatry.
Ale nakoľko nás ešte čaká cesta späť, musíme opustiť toto zaujímavé miesto. Vraciame sa cez Terchovú (tým sa vyhneme neskutočným zápcham na cestách pri Ružomberku a pod Strečnom), kde ešte doplníme minutú energiu, domov na Kysuce.
text: Vladimír Pekár
fotografie: Anton Opial
Na hrad vystupujeme najskôr dolinou a potom v stúpaní na Prednú Poľanu a nakoniec krátkym strmým stúpaním na Liptovský hrad (ktorý sa nazýva aj hrad Sestrč, aj hrad Liptov, Liptovský Starý hrad, Liptovský Starhrad, Veľký Liptovský hrad, resp. Sielnický hrad, Sielnica, resp. Kalameny).
Hrad vznikol v druhej štvrtine 13. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1262. Hrad bol pôvodne kráľovský a mal chrániť hranice krajiny. Spočiatku tu sídlil zástupca zvolenského župana. Listina z roku 1453 uvádza miesto hradu už len pusté miesto. Matej Korvín po uzavretí spišskonovoveského mieru s poľským kráľom Vladislavom Jagelovským v roku 1474, dal budovy a hradby Liptovského hradu zdemolovať až do základu. Vyše päťsto rokov zarastali základy hradu hustým lesným porastom, iba terénny reliéf a zvyšok jediného múru označovali miesto, kde hrad stál. V súčasnosti sú zvyšky hradu v teréne odokryté a múry sú zakonzervované.
Na hrade stretávame nielen domácich turistov z Liptovskej Teplej, ale aj z celého Liptova, zo Spiša, Žiliny, partnerskej Považskej Teplej ale aj veľa ďalších, ktorí na hrad vyšli neorganizovane a rozhodli sa stráviť sviatočný deň podobne ako my. Teplé slnečné počasie ukazuje krásne výhľady na zasnežené vrcholky okolitých hôr, najmä Choč pôsobí dominantne (sprevádzajúc nás už od rána sa určite stane našim blízkym miestom na výstup).
Po bohatej a dlhej tombole schádzame späť do obce, kde sa krátko občerstvíme a presúvame sa k Liptovskej Mare. Pri Liptovskej Mare nách víta veža ranogotického kostola z 13. storočia na mieste zaniknutej obce Liptovská Mara. Je zďaleka viditeľným a vyhľadávaným miestom na brehu Liptovskej Mary, pri ktorej sa dá parkovať, veža je premenená na bufet, ktorý je dnes ale zatvorený.
My vystúpime na kótu Havránok (685 m) a zároveň si pozrieme aj objekty Archeoskanzenu Havránok.
Archeologický výskum sa tu uskutočnil pri výstavbe vodnej nádrže. Našlo sa tu sídlisko z mladšej doby železnej (300-100 pred n.l.), ďalej keltskej osady Kotínov s obetišťom z 1. storočia pred n.l. Boli objavené zvyšky spaľovaných obiet (obilie, šperky) a v studni kosti siedmich ľudí, pravdepodobne obetí náboženských rituálov. Stavby obydlia, obetiská, pec a rôzne predmety sú čiastočne rekonštruované a tvoria archeologické múzeum v prírode. Nachádzajú rekonštrukcie keltských stavieb, rekonštruovaná latenská hradba a brána,stredoveká obranná priekopa, most, dlaždené nádvorie a suterén drevenej, obytnej veže, rekonštruuje sa stredoveký kostol. Vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1967.
Miesto je zaujímavé aj výhľadovo, čo dnes aj využívame a kocháme sa pohľadmi na zelené doliny, okolité väčšie mestá, ale aj zasnežené okolité vrchy od Veľkej Fatry, cez Nízke, Západné až po Vysoké Tatry.
Ale nakoľko nás ešte čaká cesta späť, musíme opustiť toto zaujímavé miesto. Vraciame sa cez Terchovú (tým sa vyhneme neskutočným zápcham na cestách pri Ružomberku a pod Strečnom), kde ešte doplníme minutú energiu, domov na Kysuce.
text: Vladimír Pekár
fotografie: Anton Opial
BR SIG: Folder not found or empty:
images//stories/e-kysuce//2016/fotogaleria/liptovskyhrad
