Šibačková turistika

S tradíciou veľkonočných turistických vychádzok začali hneď od založenia turistického oddielu, aj turisti KST v Novej Bystrici, ktorí každoročne organizujú Veľkonočný výstup na Smrekovku.  Na jeho v poradí už siedmy ročník sme sa v pondelok 2. apríla 2018 vybrali aj my – turisti z Vysokej. Dopravu sme organizovali autobusom a tak sme pribrali aj kamarátov z Turzovky, Čadce a Svrčinovca.  
Na štarte výstupu, na spodnom parkovisku pri Skanzene vo Vychylovke, sa v čase, keď nad neskorým ránom víťazí skoré doobedie,  stretáva, odhadom, najmenej 60-tka účastníkov. Úvod patril rituálu spojenému s Veľkonočným pondelkom do ktorého sa aktívne zapojili obe pohlavia. Mužská časť svoje    želania zamerané najmä na udržanie pevného zdravia a pozbavenia sa neduhov ako sú únava, choroba, bolesti končatín a kĺbov, dopĺňala intenzívnym pôsobením  ohybných korbáčov, na časti ženských tiel  najviac trápených týmito problémami, tak trochu pripomínajúc výkon stredovekého útrpného práva.  A nežné pohlavie, po čiastočnom zregenerovaní sa z takejto kúry, sa odvďačilo všelijakými pripravenými dobrotami určenými ku konzumácii žuvaním a tiež takými čo žuvať netreba.
Až po tomto „oficiálnom“ začiatku sme sa všetci spoločne vydali na pripravenú trasu. Tá viedla na kuse Skanzenom, potom telesom lesnej železničky, aby od druhej úvrate začala strmo a hlavne „nekonečne“ stúpať  na Zadné Grapy (či Hankinu Poľanu?). Ranné zamračené počasie sa postupne zmenilo a na odlesnenom hrebeni nás začalo „vyhrievať“ slniečko z polojasnej oblohy. A nielen nás, ale aj ranný čerstvý sneh, ktorý pod silou jeho lúčov v dolinách viditeľne zmizol a južné stráne hraničného hrebeňa Kysuckých Beskýd sa už beleli len v horných partiách. Napriek slnečnému počasiu bola dohľadnosť tak akurát na Veľký Rozsutec a Boboty, ktorým sa podarilo vymaniť z nízkej oblačnosti. Pred nami sa občas objavil kužeľ Ľadonhory a po pravej strane sa vysoko nad dolinu potoka Vychylovka zdvíhali strmými svahmi Rycierova,  Majov, Priehybok a Javorina.
Hrebeň sa v smere našej trasy trvalo zvažoval, len dva či trikrát prerušený zanedbateľným krátkym stúpaním. V jednom, našťastie nie moc dlhom úseku  zavalenom početnými vývratmi  nás však spomaľuje a núti  k zvýšenej opatrnosti pri kľučkovaní  medzi popadanými stromami. Po úspešnom zdolaní tejto časti už začala lesná cesta na ktorú sme sa napojili strmšie klesať a o chvíľu sa pred nami objavil cholvarok Smrekovka – neveľká lúka s dvoma perfektne udržiavanými dreveničkami a krytým ohniskom s posedom z ktorého sa už šíril voňavý dym.  
Aj keď je to odtiaľto do doliny ešte takmer polhodina cesty,  bolo toto miesto vlastne cieľom dnešnej túry, kde usporiadatelia podávali netradičné občerstvenie – praženicu so žihľavou. Ale na tú sme si museli počkať. Najskôr na rozmerný stôl putovali z batohov účastníkov slanina, chlieb, špekáčky a hlavne to najpotrebnejšie – vajíčka. O tieto suroviny sa hneď začali starať majstri kuchári. V kotlíku postupne zmizla slanina, cibuľa, čerstvá žihľava (z vlaňajšej úrody) a nakoniec prišiel rad aj na, presne spočítaných, 151 vajec.  
Po niekoľko násobnom priložení na oheň pod kotlíkom a neustálom miešaní obsahu kotlíka napokon nadišlo očakávané finále v podobe hrubej vrstvy chutnej praženice na krajcoch čerstvého chleba.
Keď už mali všetci tento bod programu za sebou ešte nasledovalo spoločné fotenie  a po ňom už definitívna rozlúčka.  
Text a foto Anton Opial