Spoločné stretnutie bolo pred desiatou hodinou dopoludnia v Podvysokej pri Motoreste po príchode autobusov od Čadce a Turzovky. Záverečné potulky boli rozdelené na dve časti – prvá bola zameraná na aktívny pohyb a účastníkov čakala nenáročná šesť kilometrová prechádzka z Podvysokej od Motorestu popri „kozej farme“ cestou pod osadami Zákopčia Repčíkovci a Tutkovci do sedielka za osadou Bogáňovci, kde si vzhľadom na dobrý „medzičas“ dopriali dlhšiu prestávku. Po prestávke pokračovali cez osadu Bogáňovci smerom ku kaplnke nad lyžiarskym vlekom na Bukovine. V zlepšenom počasí sa ukázala Turzovka vysvietená skúpymi lúčmi nízkeho decembrového Slnka a najbližšie kopce Turzovskej vrchoviny.
Ľudová pranostika: Lucia noci upíja, ale dňa nepridá, optimisticky predpovedá, že oddnes nás už čaká predlžovanie dňa v podvečernom čase. Od kaplnky to už bolo len z kopca do pizzerie Victória, kde čakali kolegovia, ktorí sa nemohli zúčastniť pešej časti a nasledovala druhá časť tohtoročných 35-tych seniorských potuliek.

Po dobrom obede sa dostávajú na rad aj „oficiality“. Zo sumáru tohtoročných potuliek vyberám niekoľko zaujímavých údajov:

•  dnešné potulky mali poradové číslo 35,
•  z tohto počtu boli 2 potulky absolvované v Poľsku , 4 na Morave, 10 po Kysuciach a 19 po Slovensku mimo Kysúc
•  zúčastňovalo sa na nich celkom 43 seniorov, ktorí na potulkách strávili 459 dní. Z toho 20 najaktívnejších 414 dní. Traja seniori sa zúčastnili všetkých 35-tich potuliek, čo predstavuje prejdených 349 km s celkovým stúpaním 12,9 km.
• priemerný vek účastníkov bol 67,1 rokov.

Tí najaktívnejší boli na záver odmenení malým upomienkovým darčekom a milým prekvapením bol aj darček od kolektívu pre mňa za prípravu a organizáciu týchto výletov.
Potom už nasledovalo družné priateľské posedenie naplnené predovšetkým spomínaním a pripomínaním si zážitkov, ale s optimizmom sa zabŕdlo aj do plánov na budúci rok.
Samozrejme, že vo viere, že nám bude slúžiť zdravie a s takýmto darom nie je dôvod s chodením prestať.

Text a foto Anton Opial