Slovenské vodopády sa veľkosťou ani mohutnosťou nemôžu porovnávať  s tými svetovo známymi, ale aj tak mnoho z nich dokáže očariť v každom ročnom období. Najkrajšie bývajú obyčajne na jar pri topení snehu, alebo za daždivých období, keď nimi preteká väčšie množstvo vody.
Tohtoročný mrazivý január ich však premenil na pôsobivé ľadopády. Obdivovať ich dočasnú ľadovú krásu sa vybrali aj vysockí turisti seniori s priateľmi. 

Vo štvrtok 21. januára 2017 bol cieľom ich poldennej potulky najvyšší vodopád v Malej Fatre nachádzajúci sa, v bočnej dolinke  Tesné, v polovici 10 km dlhej Šútovskej doliny. Výškou 38 m je štvrtým najvyšším vodopádom na Slovensku. Zaľadnený vodopád ešte zvýrazňoval mohutný „závoj“ v svetlých odtieňoch okrovej, zelenej  a modrej  vytekajúci z ľavého svahu. Vodopád v tomto stave si užívajú aj vyznávači ľadového lezenia o čom svedčí „zabudnuté“? horolezecké lano zamrznuté v ľade. Aj keď nie moc namáhavú, ale dve hodiny trvajúcu cestu k nemu žiaden z účastníkov neľutoval.
Motivovaní šútovským sa presne o týždeň vybrali obzrieť aj ďalšieho krásavca – Brankovský vodopád. Ten je svojou výškou 55 m najvyšším vodopádom Nízkych Tatier a v celoslovenskom poradí mu patrí 3. miesto.
Cesta k nemu nie je náročná ani na kondíciu ani na orientáciu. Z autobusovej zastávky Ružomberok- Podsuchá, len kúsok od salaša Bodega s dobrou kuchyňou, prechádzame štátnu cestu v smere na Donovaly a za mostom pokračujeme asi 500 m po pravom brehu riečky Revúca v smere jej toku. Sledujúc zelenú značku odbočíme od rieky vpravo do dolinky smerujúcej pod Veľký Brankov 1134 m. Po ďalšom asi kilometri u dreveného informačného panela zabočíme vľavo a strmším stúpaním sme po cca 250 m v závere tejto slepej dolinky priamo pri vodopáde. Pohodlným tempom aj s prestávkami nám to netrvalo ani celú hodinu. Ľadopád, ktorý  ako mohutná 4-5 m široká nariasená opona padajúca z 55 m vysokej skalnej steny, Kuruckej skaly,  uzatvárajúcej dolinku z troch strán, je naozaj obdivu hodný prírodný výtvor. Dnes sme tu boli prví, ale v snehu do tvrda vyšliapaný široký chodník je znamením, že sa tu denne premelie množstvo návštevníkov. Potvrdzuje sa to aj nám, keď krátko po nás prichádzajú turisti zo Žiliny a počas našej spiatočnej cesty smeruje k vodopádu (ľadopádu) ďalšia dvadsiatka turistov.
Cestou objavujeme, už takmer pri rieke, v snehu čerstvé stopy rysa ostrovida a pri podrobnejšej obhliadke o pár metrov ďalej aj popraškom zapadané staré stopy vedúce tým istým smerom.
Do príchodu autobusu, ktorý nás odvezie späť do Ružomberku, využívame na občerstvenie spomínaný salaš Bodega.

Anton Opial
Foto: Šútovský vodopád Iveta Bučková  a Brankovský vodopád Jozef Stuchlík

{gallery}/stories/e-kysuce//2017/seniori_pri_vodopadoch/galeria{/gallery}