×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: /data/web/mojekysuce.sk/web/images/stories/e-kysuce/2018/vrsatec/galeria/
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images//stories/e-kysuce/2018/vrsatec/galeria/
vrsatec_m.jpgNie, nejde o žiadne gymnastické cvičenia na telocvičnom náradí, ale o orografické pásmo Západných Karpát - Pieninské bradlové pásmo. Presnejšie len jeho časti Lednické a Vršatské (Vršatecké?) bradlá.
Najmä to druhé upúta pozorného cestovateľa pri ceste Stredným Považím, najmä za jasného slnečného počasia, strmými bielymi vápencovými skalami strmo sa zdvíhajúcimi  severozápadne od údolia Váhu oproti okresnému mestu Ilava. Pri našich cestách za potulkami v južnejšie položených horstvách sme ich zakaždým registrovali ako jeden z ďalších možných cieľov.


V utorok 22. mája 2018 prišiel čas aj na ne. Kvôli jestvujúcemu dopravnému spojeniu  sme však nútení absolvovať zvolenú trasu nevýhodnejším smerom z Lednice na Vršatec,  čo má za následok takmer dupľované prevýšenie (820 m oproti 540 m)aké by nás čakalo v smere z Vršatského Podhradia do Lednice.
Po vystúpení z autobusu v obci Lednica smerujeme rovno k dominante obce – zrúcanine stredovekého hradu týčiacej sa na najnižšej časti Lednického bradla. Na hrade panuje čulý stavebný ruch. Vďaka práve prevádzaným prácam na stropnej kamennej klenbe jednej z bývalých hradných miestností vidíme ako tieto konštrukcie vznikajú. Súčasne na hrade prebiehajú práce aj na konzervácii a obnove ďalších častí hradu.  Dlho sa nezdržiavame – jednak preto, že sme vlastne na stavenisku (so súhlasom po predchádzajúcom telefonickom dohovore) , no hlavne pre trasu, ktorá nás ešte len čaká.
Celé Lednické bradlo sledujeme z lúk počas prvej časti výstupu do  Červenokamenského sedla. Zo sedla nás potom čaká 300 metrové klesanie do obce Červený Kameň rozkladajúcej sa v úzkom údolí Tovarského potoka.  Z lúk, ktorými schádzame, vidíme čo nás bude čakať po prekročení Tovarského potoka a po pravde povedané moc optimizmu nám to nedodáva. Z lúk nad dedinou sa nám ukáže Červená skala, ktorú zdobí máj postavený na jej temene a my dumáme nad tým ako ho tam postavili. (Kto to chce vedieť nech si pozrie: http://www.ceskatelevize.cz/porady/1102732990-folklorika/416236100141005-kdyz-se-stavi-maj/). Do centra obce prichádzame s obedňajším zvonením a obedňajšiu prestávku trávime v pohostinstve Pod horami (aj) Pod skalami.
Po odpočinku nás čakajú 3 km a 320 m stúpania po asfaltke vedúcej do Vršatského Podhradia. Po hodine aj čosi ich máme za sebou a pri výhľadoch, ktoré sa otvárajú z lúk pred Podhradím, sa rýchlo zabúda.  Pomaly prechádzame dedinou a po krátkom váhaní ešte vychádzame do sedla pod hradom, ktorého zvyšky si už ide obzrieť len pomerne malé percento dnešného kolektívu.  No výhľady tesne pod sedlom sú vďaka dobrej dohľadnosti dnešnou „čerešničkou“  - od Martinských holí až po Malé Karpaty.
Do odchodu autobusu, ktorým začneme takmer štvorhodinovú spiatočnú cestu domov, sadáme v miestnom pohostinstve k zaslúženému pivku.  
Text a foto Anton Opial

{gallery}/stories/e-kysuce/2018/vrsatec/galeria/{/gallery}

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: