Nie, nejde o žiadne gymnastické cvičenia na telocvičnom náradí, ale o orografické pásmo Západných Karpát - Pieninské bradlové pásmo. Presnejšie len jeho časti Lednické a Vršatské (Vršatecké?) bradlá.Najmä to druhé upúta pozorného cestovateľa pri ceste Stredným Považím, najmä za jasného slnečného počasia, strmými bielymi vápencovými skalami strmo sa zdvíhajúcimi severozápadne od údolia Váhu oproti okresnému mestu Ilava. Pri našich cestách za potulkami v južnejšie položených horstvách sme ich zakaždým registrovali ako jeden z ďalších možných cieľov.
V utorok 22. mája 2018 prišiel čas aj na ne. Kvôli jestvujúcemu
dopravnému spojeniu sme však nútení absolvovať zvolenú trasu
nevýhodnejším smerom z Lednice na Vršatec, čo má za následok takmer
dupľované prevýšenie (820 m oproti 540 m)aké by nás čakalo v smere
z Vršatského Podhradia do Lednice.
Po vystúpení z autobusu v obci
Lednica smerujeme rovno k dominante obce – zrúcanine stredovekého hradu
týčiacej sa na najnižšej časti Lednického bradla. Na hrade panuje čulý
stavebný ruch. Vďaka práve prevádzaným prácam na stropnej kamennej
klenbe jednej z bývalých hradných miestností vidíme ako tieto
konštrukcie vznikajú. Súčasne na hrade prebiehajú práce aj na
konzervácii a obnove ďalších častí hradu. Dlho sa nezdržiavame – jednak
preto, že sme vlastne na stavenisku (so súhlasom po predchádzajúcom
telefonickom dohovore) , no hlavne pre trasu, ktorá nás ešte len čaká.
Celé
Lednické bradlo sledujeme z lúk počas prvej časti výstupu do
Červenokamenského sedla. Zo sedla nás potom čaká 300 metrové klesanie do
obce Červený Kameň rozkladajúcej sa v úzkom údolí Tovarského potoka.
Z lúk, ktorými schádzame, vidíme čo nás bude čakať po prekročení
Tovarského potoka a po pravde povedané moc optimizmu nám to nedodáva.
Z lúk nad dedinou sa nám ukáže Červená skala, ktorú zdobí máj postavený
na jej temene a my dumáme nad tým ako ho tam postavili. (Kto to chce
vedieť nech si pozrie:
http://www.ceskatelevize.cz/porady/1102732990-folklorika/416236100141005-kdyz-se-stavi-maj/).
Do centra obce prichádzame s obedňajším zvonením a obedňajšiu prestávku
trávime v pohostinstve Pod horami (aj) Pod skalami.
Po odpočinku nás
čakajú 3 km a 320 m stúpania po asfaltke vedúcej do Vršatského
Podhradia. Po hodine aj čosi ich máme za sebou a pri výhľadoch, ktoré sa
otvárajú z lúk pred Podhradím, sa rýchlo zabúda. Pomaly prechádzame
dedinou a po krátkom váhaní ešte vychádzame do sedla pod hradom, ktorého
zvyšky si už ide obzrieť len pomerne malé percento dnešného kolektívu.
No výhľady tesne pod sedlom sú vďaka dobrej dohľadnosti dnešnou
„čerešničkou“ - od Martinských holí až po Malé Karpaty.
Do odchodu
autobusu, ktorým začneme takmer štvorhodinovú spiatočnú cestu domov,
sadáme v miestnom pohostinstve k zaslúženému pivku.
Text a foto Anton Opial
images//stories/e-kysuce/2018/vrsatec/galeria/
