V nedeľu 4. mája 2008 skoro ráno, za neistého počasia, sa zo Skalitého vydala 24 - členná skupina turistov spoznávať krásy skalickej doliny. Mnohí tu prišli po prvý krát a tak boli plní očakávania, akú zaujímavú trasu pre nich pripravili veľmi aktívni čierňanský turisti, ktorí boli organizátormi tejto akcie s názvom "Za veternými mlynmi". Prišla sem aj päťčlenná skupina z Moravy s Danom Kroczekom a tak môžeme hovoriť o medzinárodnom pochode. Vedúci akcie Vladko Fonš nás bezpečne viedol cez časť Rieka obce Skalité a lesnou cestičkou popri malebnom potoku, cez Mokré lúky až na skalický Grúň, na ktorom je postavený mohutný slovenský dvojkríž.
Za dobrého počasia sú odtiaľ pekné výhľady, ale dnes sme mohli vidieť akurát celú skalickú dolinu. Vladko nás oboznamuje, že pod nami povedie tunel, ktorý bude slúžiť pre cestnú premávku, ale v súčasnosti sú stavebné práce pozastavené. Po malej prestávke stúpame až na miesta, kde ešte pred nedávnom trónili štyri mohutné veterné elektrárne, ale teraz už nie je po nich ani pamiatka. Ostáva veriť slovám pani starostky, že je tu plánovaná výstavba nových výkonnejších veterných mlynov. Určite to pomôže ku zatraktívneniu obce, nehovoriac už o blahodarnom vplyve na životné prostredie. Veď dnes je prioritným cieľom Európskej únie rozšírenie výroby elektrickej energie z alternatívnych zdrojov a u nás na Kysuciach je isto veľa vhodných veterných polí. Cez výhľadový kopec Troják sa popri hraničných kameňoch, ktoré sú husto obrastené kvitnúcimi čučoriedkami, dostávame k hraničnému prechodu Zwardoň-Serafínov. Aký je to príjemný pocit, keď tu už nevidíme colníkov. Naproti ponad budúcu diaľnicu vedú dva mosty a pamätám si na prvé ročníky pochodu, keď sme mali obrovské problémy prejsť po poľskom moste. Museli sme urobiť veľkú obchádzku, aby sme prešli na protiľahlý kopec. Teraz, keď patria obidva štáty do Schengenského priestoru, už sú tu dva vedľa seba stojace mosty zbytočné. Aj na tomto príklade môžeme posúdiť ako fungovala toľko proklamovaná cezhraničná spolupráca a malý cezhraničný styk v minulosti.
Tu v blízkosti bývalého hraničného prechodu sme všetci účastníci obdržali veľmi pekné pamätné listy s vyobrazením bývalých veterných mlynov. Môžem smelo povedať, že je to najkrajší pamätný list počas štvorročnej histórie pochodu. Dnes boli vyhodnotení aj najvzdialenejší účastníci a veľké uznanie si zaslúži aj 74-ročný ujko Kavecký, ktorý tiež dostal od organizátorov peknú cenu. Najväčšiu radosť mal „redaktor“ Kysúc, ktorý dostal atraktívne klubové tričko domácich turistov. Po dobití energie sladkými dobrotami od domácich hostiteľov sa presúvame do Serafínova, kde končí najkratšia časť pochodu. Niektorí nastupujú na vlak, ale väčšina sa popri prameni rieky Skaličanka presúvajú až do Vreščovského sedla a potom na skalickú Kykulu. Po zídení na Moravské sa u Švancárov odpája ďalšia skupina a zvyšných deväť statočných už za hustého dažďa pokračuje cez Lieskovú až do Čierneho-Zagrúnia, kde ešte stihli chutný hodový gulášik, ktorý im padol vhod. I keď počasie poobede už nebolo také láskavé, s pribehom dnešnej akcie boli všetci nadmieru spokojní a sľúbili prísť opäť o rok. To nás však už čaká novo pripravovaná trasa, na ktorú sa už dnes tešíme. Ďakujeme obetavým organizátorom z AHA Čierne ako aj obecnému úradu Čierne za vrelé privítanie a pekné spomienky z pochodu.
text: hosť na pochode - Ján Chromík, Turzovka.
fotografie Vlada Fonša (organizátora pochodu) - z dlhšej trasy
|
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
fotografie Janka Chromíka, z kratšej trasy
|
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
| |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
