Zo zastávky MHD v Milošovej U Kadlubca sme sa v 15 člennom kolektíve vybrali po odhrnutej miestnej komunikácii do osady Dejovka. Pokiaľ počas čakania na autobus v Čadci mierne mrholilo v tejto časti zažili pravú zimnú chumelenicu so silným vetrom. Tá však netrvala dlho počas schádzania na Jablunkovské Šance už bolo počasie pohodové. Na Šancach sme poobdivovali zbierku starých hrnčekov rozvešaných na „štekovom" plote okolo celého pozemku. Po krátkej zastávke u  „kapličky" - rotundy neďaleko hradiska Šance viedol ďalší, krátky úsek trasy do Reštaurácie Šance, kde bolo mimo prevádzkovej doby zabezpečené posedenie aj s chutným gulášom. Pri odchode sa s nami pán domáci rozlúčil jednou „kapurkovou". Druhý úsek trasy začíname smerom odkiaľ sme prišli - k rotunde, kde sme popri pamätných lipách pri kamennom kríži začali klesať opäť udržiavanou miestnou cestou medzi početnou, ale roztrúsenou zástavbou do údolia potoka Renštok, ktorého tok lemuje z jednej strany štátna cesta a z druhej „košicko-bohumínska", pred križovaním ktorej sme museli dať prednosť regiojetu z Prahy do Košíc. Najnepríjemnejší m, pre množstvo prechádzajúcich áut, bol posledný kilometer - úsek, ktorý sa nedal obísť - od colnice na českej strane po točňu na autobusovej zastávke Svrčinovec Zatky. „Chyba v odhade" trvania druhej časti trasy spôsobila, že na autobus do Čadce sme mali viac ako pol hodiny času a tak sme ho strávili v blízkej reštaurácii. V Čadci sme si ešte stihli s predstihom zabezpečiť lístky na vlak nasledujúcich Potuliek v rámci ktorých pôjdeme pozrieť Ľadový dóm a sochy vytvorené počas „Tatry ice master 2017". Ale nemusíte nám závidieť - je to na Slovensku, len toť na Hrebienku, vo Vysokých Tatrách.

Text Anton Opial

Fotografie Jozef Stuchlík

 {gallery}/stories/e-kysuce/2017/milosova_svrcinovec/galeria{/gallery}