Na svojom mieste ostala len Šikľavá skala z ktorej v jej spodnej časti
neprestajne vyvierajúca voda vytvára na vodu chudobný vodopád. Počas
dlhodobých mrazivých období, akým bol tohtoročný mesiac január a prvé
dni februára, stačí aj málo vody na vytvorenie nádherného mohutného
ľadopádu – patriaceho k najkrajším na Slovensku. Pozornosť upúta hlavne
obrovská 14 m vysoká, do 20 m široká a takmer 2 m hrubá ľadová stena
dole ktorou neustále s jemným žblnkotom stekajú cícerky priezračnej
vody. V priestoroch za ňou, pod kamenným previsom kde sa dá pohodlne
vojsť, sa nachádzajú velikánske ľadové stĺpy a cencúle.
Obdivovať
túto krásu sa vo štvrtok 9.2.2017 vybral aj „posilnený“ kolektív
vysockých turistov - seniorov. Z cieľovej železničnej zastávky
Matejovce nad Hornádom sme sa popri rímsko-katolíckom kostole sv.
Kataríny Alexandrijskej po asi 1,5 kilometri, chodníkom vyšliapaným
stovkami turistov, bez problémov dostali k tomuto nádhernému, aj keď
len dočasnému, prírodnému výtvoru. Ani klzký terén nezabránil popozerať
si ho zvonku aj z vnútra. A potom aj počas prestávky na občerstvenie na
telese bývalej železničnej trate sme obdivovali túto krásu - len
z trochu iného pohľadu.
Po odpočinku nasledovala spiatočná cesta do
Matejoviec . Tam sme sa napojili na žltú značku a proti prúdu Hornádu
sme sa vydali k ďalšiemu prírodnému skvostu – Markušovskému skalnému
hríbu.
Nenáročnú cestu nám ešte začalo spríjemňovať slniečko
z pretrhávajúcej sa oblačnosti. Po necelej polhodinke však pohoda
dočasne skončila. Bolo sa treba vyštverať strmým, úzkym, síce krátkym,
ale predovšetkým šmykľavým chodníkom na Markušovské steny, ktorých
súčasťou je aj spomínaný kamenný hríb. Aby sme sa dostali priamo k hríbu
čakalo na nás od turistického rázcestníka „Markušovský skalný hríb“
ešte strmšie klesanie. Táto časť chodníka bola našťastie bez snehu
a ľadu a tak sme si vcelku v pohode poobzerali tohto kamenného krásavca,
ktorý byť ozajstným, by sa len tak do hocijakého hubárskeho košíka
nevpratal. Hríb „prirastený“ k spodnej časti kolmej skaly vytvorila
erozívna činnosť z dvoch geologických vrstiev usadených hornín. Klobúk
s priemerom tri metre je z pieskovca, ale noha je zo zlepencov. Svojou
výškou 8 m je to najznámejší a najkrajší útvar na Slovensku a údajne aj
najväčší kamenný hríb v celej Európe.
Po „obedňajšej“ prestávke na
brehu rieky nás čakal ešte hodný kus cesty do Markušoviec. Cestou
prechádzame popri mŕtvom ramene bývalého mohutného meandra Hornádu,
ktorého šiju počas povodne (asi v roku 2003) voda pretrhla a narovnala
tok rieky. Potom už popri ďalších meandroch prichádzame do dediny
s nezvyčajným počtom kultúrnych pamiatok: hrad – čiastočne zachovalá
ruina nížinného hradu z r. 1284, kostol sv. Michala archanjela z roku
1280, kaštieľ z roku 1643 a k nemu patriaceho letohrádku Dardanely
z rokov 1777-78. Pre krátkosť času sme si zvolili návštevu kaštieľa
s expozíciou historického nábytku a obetujeme aj prehliadku letohrádku
a mierime na železničnú stanicu, aby sme stihli plánované spoje domov.
Anton Opial
Foto Jozef Stuchlík
{gallery}/stories/e-kysuce/2017/spis/galeria{/gallery}