... Myslel som si, že to tam poznám , ale bol to veľký omyl. ....
Janko, 11. júl 2011
Aj k takémuto záveru je možné prísť po prejdení zdanlivo nie príliš atraktívnej turistickej trasy a ešte k tomu v „domácom“ prostredí.
Autor úvodného citátu s nami absolvoval 2. časť Prechodu Turzovskou vrchovinou na ktorý boli rezervované dva sviatočné dni jedného týždňa: 5. júl - štátny sviatok a 10. júl – nedeľa.
Trasa 1. dňa viedla od kostola v Milošovej cez Vyšné Megoňky, Prieľač, Petrovú, Blažíčkovcov, Belkovcov, Potôčky k rázcestiu modrej a žltej značky na Vrch Hlinenom a cez Hlinené do Turzovky.
Dĺžka 25 km, prevýšenie 530 m.
2. trasa pokračovala zo zastávky SAD Klokočov, Rybárie cez Rybárie, Jurinov, Hrtusovcov a Šlahorku do Korne. Novou, vlani vyznačenou, modrou značkou cez Komaníkovú, Poľanu a Slončíkovcov do Horného Kelčova a po červenej cez Vršek, Kmínek, Bumbálku a Beskydek na Valašský šenk.
Dĺžka 23 km, prevýšenie 850 m.
Namiesto popisu trasy netradične uvediem niekoľko údajov o Turzovskej vrchovine.
Turzovská vrchovina je horský krajinný celok v oblasti Západných Beskýd rozprestierajúci sa v údolí rieky Kysuce a vľavo od neho. Na severozápade a severe ho ohraničujú Moravsko-sliezske Beskydy - podcelok Zadné hory, na severovýchode Jablunkovské medzihorie, na východe Kysucké Beskydy – podcelok Javorský Beskyd, na juhu Javorníky a na západe v krátkom úseku Vsetínske vrchy.
Zaberá viac ako 220 km2, je asi 30 km dlhá a 8-15 km široká. Zasahuje (celkom, alebo len z časti) do chotárov nasledovných sídiel: Čadca, Raková, Staškov, Olešná, Podvysoká, Turzovka, Korňa, Klokočov, Vysoká nad Kysucou a Makov.
Člení sa na 4 podcelky: Predné vrchy, Zadné vrchy, Kornická brázda a Hornokysucké podolie.
Kornická brázda ohraničuje severnú časť v smere Vyšné Megoňky – Korcháň – Jelitov-Hlavice-Vrchpredmier – Zadky – štátna hranica a Hornokysucké podolie – po oboch stranách rieky Kysuce od Čadce po Makov zasa celú južnú časť. Predné vrchy môžeme zhruba vyčleniť od doliny Milošovského potoka po Olešnianku. Najvyšším vrcholom je tu Bahaňa 827 m – jediný vrchol presahujúci 800 metrovú hranicu. Zadné vrchy potom zaberajú zbytok popisovaného územia – od Olešnianky na východe až po štátnu hranicu s Českou republikou na Z a SZ. Najvyšším vrcholom nielen Zadných vrchov aj celej Turzovskej vrchoviny je Beskydek 953 m, (50., resp. 47. miesto medzi najvyššími vrcholmi slovenských pohorí) ležiaci v jej najzápadnejšom cípe - na štátnej hranici s Českou republikou.
V Zadných vrchoch sú ešte dva vrcholy dosahujúce 900 m – kóta Trojačka severne od Beskydku s výškou 940 m a Beskyd 900 m. Vrchol Trojačky zdobí trojboký hraničný kameň s letopočtom 1906, na ktorom sa stretávali hranice Hukvaldského a Vsetínskeho panstva s územím Uhorska – Trenčianskej stolice.
Osemsto metrovú hranicu prekračuje v Zadných vrchoch celkom 27 vrcholov z ktorých leží 6 v katastri Makova, 11 v katastri Vysokej a po 5 vrcholov v katastri Korne a Klokočova. 12 „osemstoviek“ a všetky 3 „deväťstovky“ sa nachádzajú priamo na štátnej hranici s Českou republikou a okrem Beskydku ležia všetky tieto vrcholy zároveň aj na hlavnom Európskom rozvodí medzi Čiernym a Baltickým morom.
Anton Opial
fotografie z prvého dňa: p. Elena Flašíková
images//stories/e-kysuce/turzvrchovina2011
