V nedeľu 25. 05. 2008 náš T. O. Svrčinovec usporiadal autobusový zájazd na Horný Liptov, kde sme navštívili prekrásne doliny. Vďaka zlepšenému počasiu na konci týždňa, chcelo tento skvost slovenskej prírody vidieť veľké množstvo záujemcov, ale žiaľ na poslednú chvíľu sa už nedali zohnať ďalšie autobusy. Prvých 56 prihlásených (väčšinou našich skalných) bol problém usadiť do autobusu. Našťastie sa obetovali dvaja ozajstný priatelia, ktorí poskytli svoje osobné autá, aby každý mohol sedieť pohodlne. Za tento ušľachtilý skutok si od nás zaslúžia srdečné poďakovanie.Okolo 8.00 hod. sme vystúpili z dopravných prostriedkov na parkovisku v Prosieku. Ponaťahovali sme si zlenivené končatiny a vydali sa po modrej značke do kaňonu Prosieckej doliny. Popri zurčiacemu potôčiku a za spevu vtákov sme si ani nevšimli ako sa nám potôčik schoval do hlbín zeme.
Ďalej sme kráčali po suchom koryte a obdivovali sme krásnu kvetenu na vápencových bralách. Približne po hodine sme sa dostali na rázcestie, kde sme sa z tabúľ náučného chodníka dozvedeli, že neďaleko od nás je vodopád. Takmer nikto nechcel prepásť tak nádherný úkaz. Vodopád síce nebol v plnej sile, no i tak bolo na čo pozerať. Chodníkom sme sa vrátili späť na rázcestie a pokračovali sme ďalej po modrej značke až do sedla Svorad.
Široko ďaleko nebolo nič, len svieža zelená tráva, pasúce sa ovce a množstvo kvitnúcich kvetov. Prekrásne miesto. Jedine silnejší vetrík prekážal v rozjímaní. Vyhliadli sme si závetrie a dopriali sme si krátku prestávku a občerstvenie. V lone prekrásnej prírody a božského ticha.
Vetrík utíchol a my sme sa pomaly pobrali ďalej. Rozdelili sme sa na dve skupiny. Silnejšia pokračovala po zelenej značke smerom na Prosečné do Olazov, kde sme sa mali stretnúť. Slabší pokračovali po modrej značke vedúcej po ovcami spasených holiach. Na obzore sme mali Sivý vrch či hrebeň Roháčov. Počasie bolo priam ideálne na výhľady, my sme však videli iba Veľké Borové. Na periférii tejto liptovskej obce, s dosť vyzývavým názvom, sme navštívili miestnu reštauráciu, kde sme ochutnávali miestne špeciality. Po výdatnom občerstvení sme pokračovali po poľnej ceste do kaňonu Kvačianskej doliny, ktorá nás priviedla až do Oblazov. Našli sme tu zopár zreštaurovaných dreveníc a pílu na vodný pohon, ktorá bohužiaľ nemala sprístupnenú strojovňu. Pokračovali sme sutinovou cestou do ústia tejto doliny. Po ceste sme stretávali množstvo cyklistov. Obdivovali sme hrozivo vyzerajúce zrázy a zaujímavú flóru. Nakoniec sme sa dostali do dedinky Kvačany, kde nás už čakal autobus. Chvíľu sme ešte čakali na prvú skupinu, ktorá si vychutnávala kruhové výhľady z Prosečného.
Všetci boli spokojní (aspoň sa nikto nesťažoval :D) a autobus na Rakytov plánovaný na dňa 29. 06. 2008 sme už teraz takmer naplnili.
Stanislav Mrázik, T.O. Svrčinovec
fotografie: Martin Mrkos
 |
 |
 |
 |
 |
