Okrem poznávania nášho regiónu na Potulkách po Kysuciach plánuje Klub turistiky Vysoká nad Kysucou občas nazrieť aj za jeho hranice a naše „vnútro týždňové“ potulky plánujeme smerovať aj na vzdialenejšie miesta. Turistikou spojenou s cestovaním tak spájame hneď niekoľko vecí dohromady - popri zdravotnom aspekte turistiky si rozširujeme zemepisné vedomosti , poznávame nové zaujímavé a atraktívne miesta, a oslobodení od platenia cestovného na ŽSR si ešte relatívne zvyšujeme „vyrúbený“ dôchodok.
Stará Turá – Čachtice
Od začiatku roka prevláda zamračené počasie a tak priaznivú predpoveď na štvrtok 15.1. „operatívne“ využívame na výlet na Čachtický hrad. A aby sme sa aj trochu prešli pôjdeme na hrad až zo Starej Turej.
V stredu podvečer kupujem lístky a skupinu dôchodcov posilňujú aj vnuci Maťko s Peťkom, ktorí majú kvôli havárii v školskej budove týždeň voľno. Cestujeme ranným vlakom o 05.50 z Vysokej. Celkom nás je 9. Počaasie vychádza podľa predpovede. Od Žiliny je už úplne jasno a podľa ukazovateľa teploty priamo vo vagóne sa aj silno otepľuje. Vlaky nemeškali a tak o 09.36 vystupujeme v Starej Turej. Popozeráme informačnú tabuľu pre stanicou a začíname. Po 200 m je smerovník, no pokračovanie modrej niet a tak prechádzame tak, ako mala byť vyznačená - okrajom mesta. Značku nachádzame až pri Chirane, keď už vychádzame z mesta.
Aj keď teplota vzduchu už vystúpila nad +5°C povrch cesty, najmä v tienistých úsekoch, je stále zľadovatený a toto, ako zistíme neskôr, nám bude sťažovať takmer celú dnešnú trasu. Po lesných cestách, kde bol udupaný sneh tento drží vo forme šmýkľavej ľadovej vrstvy.
Po dvoch km prechádzame popri vodnej nádrži Dubník I značne zdevastovaným a neudržiavaným prostredím. Za stáleho mierneho stúpania nám cestu znepríjemňuje nízke zimné Slnko, ktoré máme stále priamo pred sebou. Po dosiahnutí oblého hrebeňa sa nám otvára po prvý krát pohľad na dnešný hlavný cieľ – Čachtický hrad – no ten je ešte „poriadne“ ďaleko. Úzkym chodníčkom schádzame do dediny Vaďovce s dvoma kostolmi. Pretože krčmu otvárajú až poobede a obchod sme po našej trase cez dedinu nenašli prechádzame ňou bez zastavenia.
Do ďalšieho mierneho stúpania, na vrchole ktorého prechádzame do katastra obce Višňové, ideme z dediny spevnenou poľnou cestou ponad železničnú trať. Za hrebienkom klesáme k Hovädskému potoku a popri ňom, cestou pokrytou „hovädsky“ zmrznutými a klzkými zbytkami snehu, sa pomaly blížime do Višňového – dedinky na ľavom brehu riečky Jablonka (alebo tiež Dudváh).
Priamo pred nami sa na vysokom vápencovom kopci vypínajú zrekonštruované zbytky hradu Čachtice. Janko, ktorý ide samozrejme prvý, za posledným domom odbočuje vľavo „na diretissimu“. Nakoniec ideme za ním takmer všetci. Tento strmý výstup sa najviac páčil Peťkovi a Maťkovi, ktorých sme museli brzdiť, aby boli stále na dohľad.
Na predhradí si dávame pauzu na oddych a posilnenie. Podľa internetu má byť hrad otvorený stále, čo však nebola pravda, ale mali sme šťastie – pretože tam práve prišli nejakí zamestnanci, ktorí nám umožnili poprezerať si aj vnútro „vynoveného“ hradu.
Cesta do Čachtíc už bola vcelku pohodová. Prichádzame tam o 14.30. Času na vlak máme dosť a tak využívame pizzeriu priamo na námestí na občerstvenie. K železničnej stanici sa plánujeme zviezť autobusom, ktorým nakoniec cestujeme až do Nového Mesta, kde nás, pred cestou domov, čaká ďalšie hodinové čakanie.
Od začiatku roka prevláda zamračené počasie a tak priaznivú predpoveď na štvrtok 15.1. „operatívne“ využívame na výlet na Čachtický hrad. A aby sme sa aj trochu prešli pôjdeme na hrad až zo Starej Turej.
V stredu podvečer kupujem lístky a skupinu dôchodcov posilňujú aj vnuci Maťko s Peťkom, ktorí majú kvôli havárii v školskej budove týždeň voľno. Cestujeme ranným vlakom o 05.50 z Vysokej. Celkom nás je 9. Počaasie vychádza podľa predpovede. Od Žiliny je už úplne jasno a podľa ukazovateľa teploty priamo vo vagóne sa aj silno otepľuje. Vlaky nemeškali a tak o 09.36 vystupujeme v Starej Turej. Popozeráme informačnú tabuľu pre stanicou a začíname. Po 200 m je smerovník, no pokračovanie modrej niet a tak prechádzame tak, ako mala byť vyznačená - okrajom mesta. Značku nachádzame až pri Chirane, keď už vychádzame z mesta.
Aj keď teplota vzduchu už vystúpila nad +5°C povrch cesty, najmä v tienistých úsekoch, je stále zľadovatený a toto, ako zistíme neskôr, nám bude sťažovať takmer celú dnešnú trasu. Po lesných cestách, kde bol udupaný sneh tento drží vo forme šmýkľavej ľadovej vrstvy.
Po dvoch km prechádzame popri vodnej nádrži Dubník I značne zdevastovaným a neudržiavaným prostredím. Za stáleho mierneho stúpania nám cestu znepríjemňuje nízke zimné Slnko, ktoré máme stále priamo pred sebou. Po dosiahnutí oblého hrebeňa sa nám otvára po prvý krát pohľad na dnešný hlavný cieľ – Čachtický hrad – no ten je ešte „poriadne“ ďaleko. Úzkym chodníčkom schádzame do dediny Vaďovce s dvoma kostolmi. Pretože krčmu otvárajú až poobede a obchod sme po našej trase cez dedinu nenašli prechádzame ňou bez zastavenia.
Do ďalšieho mierneho stúpania, na vrchole ktorého prechádzame do katastra obce Višňové, ideme z dediny spevnenou poľnou cestou ponad železničnú trať. Za hrebienkom klesáme k Hovädskému potoku a popri ňom, cestou pokrytou „hovädsky“ zmrznutými a klzkými zbytkami snehu, sa pomaly blížime do Višňového – dedinky na ľavom brehu riečky Jablonka (alebo tiež Dudváh).
Priamo pred nami sa na vysokom vápencovom kopci vypínajú zrekonštruované zbytky hradu Čachtice. Janko, ktorý ide samozrejme prvý, za posledným domom odbočuje vľavo „na diretissimu“. Nakoniec ideme za ním takmer všetci. Tento strmý výstup sa najviac páčil Peťkovi a Maťkovi, ktorých sme museli brzdiť, aby boli stále na dohľad.
Na predhradí si dávame pauzu na oddych a posilnenie. Podľa internetu má byť hrad otvorený stále, čo však nebola pravda, ale mali sme šťastie – pretože tam práve prišli nejakí zamestnanci, ktorí nám umožnili poprezerať si aj vnútro „vynoveného“ hradu.
Cesta do Čachtíc už bola vcelku pohodová. Prichádzame tam o 14.30. Času na vlak máme dosť a tak využívame pizzeriu priamo na námestí na občerstvenie. K železničnej stanici sa plánujeme zviezť autobusom, ktorým nakoniec cestujeme až do Nového Mesta, kde nás, pred cestou domov, čaká ďalšie hodinové čakanie.
Text a foto Anton Opial
BR SIG: Folder not found or empty:
images//stories/e-kysuce/2015/fotogalerie/cachtice
