Pri žywieckom pivovare nás čaká priateľ a známy Józef Talik, s ktorým po krátkom posedení v pivovarskej reštaurácii absolvujeme výstup na 612 m vysoký Grojec. Počas výstupu prechádzame miestami s možnosťou výhľadov, ktoré sú však silno obmedzené nízkou oblačnosťou umožňujúcou nazrieť iba do Žywieckej kotliny. Po opustení intravilánu nás čaká strmšie stúpanie lesom, ktoré je najprudšie posledných asi 120 m pod vrcholom. Kedysi intenzívnym hospodárením  na poľnej pôde bol Grojec perfektným výhľadovým miestom. No dnes je celá vrcholová časť porastená porastmi náletových drevín silno obmedzujúcich výhľad z neho. Na jednej z rovnejších trávnatých plošiek tesne pod vrcholom už majú organizátori pripravené ohnisko na opekanie, pri ktorom sa pomaly schádza asi 50-tka turistov.  Ešte pred oficiálnym začiatkom sa z oblakov nad Romankou a Pilskom ozýva hrmenie, no búrka nás napokon minula.

Po občerstvení nasleduje krátky otvárací program. Okrem diplomu za účasť, ktorým usporiadatelia odmenili našu mini výpravu získala aj naša kolegyňa upomienku pre najstaršiu účastníčku. S predsedom Kola Miejsiego preberáme možnosť účasti na najbližších turistických akciách v Poľsku a u nás na Slovensku. Vzdialené neprestávajúce hrmenie napokon urýchľuje náš odchod. Zostup s ohľadom na rozblatený terén v priestoroch Stredného Grojca, kade sme mali naplánovaný zostup do centra Žywca, napokon schádzame tým istým smerom ako sme prišli, len iným, neznačeným chodníčkom. Na parkovisku pri rieke Soła sa lúčime s naším sprievodcom Jozefom. No nie nadlho, pretože na budúcu sobotu organizujú autobusový výlet na 18. roč. medzinárodného turistického pochodu Krajom Drotárie.
Text Anton Opial
foto Anton Opial a Jozef Stuchlík

{gallery}/stories/e-kysuce/2017/grojec/galeria{/gallery}