Po vydarených a celkom slnečných jarných zájazdoch prišlo obdobie zájazdov s často premenlivým počasím. Nechcem tým tvrdiť, že by nám neustále pršalo, avšak obloha bola mnohokrát oblačná, občas nejaká prehánka znemožňovala výhľady do širokého okolia, ktoré sú predsa len tým pravým orechovým na každej turistike. Preto sme sa nepotešili, keď podľa predpovedí malo počas autobusového zájazdu na Bystrú  nielen pršať, ale sa aj ochladiť, čo znamená v týchto končinách isté sneženie. Dúfali sme však, že postupujúci dážď ešte nestihne doraziť do tatranskej oblasti.

V skoré ráno ešte za ranného šera sme vystúpili v Pribyline, miestnej časti Hrdovo, kde prevažná časť nášho osadenstva naberie smer Bystrou dolinou k vytúženému vrcholu Bystrej. Ostatní pokračujú autobusom až na Podbanské a odtiaľ sa vyberú Kamenistou dolinou smerom k Pyšnému sedlu. Z Hrdova vedie trasa najprv prevažne zalesnenou dolinou, pokiaľ nerátame miesta s výrubmi, kde sa otvárajú lokálne výhľady. Potom dolinou Bystrého potoka postupne naberáme výšku. Od cca 1500 m n. m. začína pribúdať sneh. Nie je ho však veľa, takže brodenie nehrozí. Dokonca sa občas roztrhne oblačnosť, čím sú odhalené už pocukrované vrcholky Nižnej Bystrej, Ježovej, ako aj hrebeňa Kobyly. Vrchol samotnej Bystrej je však stále v oblačnosti, ale rozoznávame ho. V doline Bystrých plies sa kocháme pohľadmi na okolité hory a už stúpame strmým, avšak serpentínovým chodníkom až do sedla Kobyly. Čerstvý sneh vytvára šmykľavú zmes, takže opatrnosť je na mieste. Počas výstupu veľmi pomáhajú turistické paličky, v niektorých prípadoch aj turistické mačky. Na vrchol samotnej Bystrej kvôli hmle nevidíme, vieme však, že nás čaká ešte polhodinka stáleho stúpania. Počas neho sa kocháme pohľadom na Bystré plesá, ktoré dotvárajú scenériu celej oblasti. Na vrcholovom hrebeni je už ubitá vrstva snehu, miestami sfúkaná až na zmrznutý sneh. Už sa nevieme dočkať vrcholu. Keď sa naň vyštveráme, víta nás silným, a hlavne mrazivým vetrom. Z výhľadov nie je samozrejme nič. Dlho sa nezdržiavame, urobíme zopár fotografií a zostupujeme smerom na vrchol Blyšť, ktorý tvorí akýsi predvrchol Bystrej. V hmle, mrazivom vetre, ale hlavne v snehu zostupujeme opatrne, pričom dávame pozor na správnu líniu chodníka. Niektoré pasáže časť z nás radšej zostupuje po zadku. Keď zbadáme hraničný kameň, nachádzajúci sa na vrchole Blyšťa, vydýchneme si. Kúsok pod ním je menší skalný previs, tam dávame dlhšiu pauzu a ohrievame si skrehnuté prsty na rukách. Potom pokračujeme prudkým zostupom sutinovým chodníkom, čo býva počas vetra a snehovej pokrývky celkom adrenalínový zážitok. Znovu musíme dávať pozor na správnu líniu chodníka, v snehu a hmle sa totiž stráca. Zrazu znenazdania vykuklo slnko a oblačnosť miestami ustúpila. Ukázalo sa nám celé Pyšné sedlo spolu s Kamenistou dolinou. V sedle si podaktorí z nás dajú dlhšiu prestávku, potom nasleduje už len trojhodinový zostup Kamenistou dolinou smerom na Podbanské. Počas zostupu nachádzame stopy po huňatom vládcovi tunajších lesov, našťastie je nás dosť a rozprávaním dávame najavo svoju prítomnosť. V Podbanskom sa stretávame s ostatnými turistami, hodnotíme zážitky a už nás autobus vezie domov.

Tento výstup bol príkladom, že hory netreba podceňovať. Že Západné Tatry nie sú len tie guľaté kopčeky, ako ich vnímame z liptovskej strany. Našťastie sa výstup zaobišiel bez úrazov. Pevne však veríme, že nabudúce budú k nám hory prívetivejšie a ukážu nám svoje krásy v podobe úžasných výhľadov, ktorými sú Západné Tatry neskutočne bohaté.

Za ŠKT Kysucké Nové Mesto
Dušan Šrenkel

 {gallery}/stories/e-kysuce/2018/zapadne_tatry/galeria{/gallery}