Už dlhšie sme sa (spolu s Tónom Opialom) pohrávali s myšlienkou spoločného večerného stretnutia spojeného s prespaním na niektorom vrchole našich Kysúc, ale vždy sme to nejako vypustili s plánu... .
Tento rok Paľo Vanek zo Žiliny prišiel s nápadom zorganizovania nočnej spoločnej žilinsko-kysuckej akcie s prespaním na niektorej chate u nás. A tak sa samozrejme začalo rozhodovanie. Kde toto stretnutie bude. Problémom bol samozrejme dátum - pretože najlepšie je využiť na nočnú akciu spln mesiaca. Tak bol nakoniec vybraný dátum 15.7. - bude určite teplo, príde veľa ľudí....
Nakoniec bolo opäť všetko ináč.
Dátum nakoniec ľuďom (asi) vôbec nevyhovuje - v Turzovke je festival Drotária (tak že turisti budú noc tráviť nie na kopci, ale v amfiteátri, "Žilinčania" akciu úplne ignorujú. V piatok ešte okolo obeda počasie ukazuje, aké vie byť zlé. Prší, teplotne to tiež nie je úplne optimálne. Pripravovať a robiť vatru v takomto počasí bude problém. Takže uvidíme, ako to všetko dopadne.
Aj dopadlo. Akoby zázrakom sa obloha pretrháva, ochladzuje sa a nakoniec je hodinu pred zrazom krásna čistá obloha. To bude krásny spln mesiaca. V Turzovke na "pseudoautobusovom nádraží" sa nakoniec, po príchode všetkých možných spojov, stretávame všetci piati odhodlaní turisti. Dvaja hlavní organizátori Tóno Opial a Paľo Vanek, Marta Sláviková so synom Samuelom a ja (ako sa neskôr dozvedáme, tak sme boli siedmi statoční - čerňanská dvojčlenná partia na akcii bola tiež - ale sme sa vôbec nestretli. Je to škoda, ale ako sa hovorí - nemému decku ani vlastná mater nerozumie... škoda, nejako sme sa počas pochodu obchádzali). Nakoľko sme toľkí koľkí sme, prispôsobujeme plány. Rušíme (po spoločnej dohode) ubytovanie na chate Sněžná, a vezieme sa autobusom do Korne. Na konečnej zastávke, u Bohačika nastupujeme na trasu cez osadu Tobolovci na Bobek k miestu, kde by sme si mali urobiť vatru - v Kelčovskom sedle. Zatiaľ je dobre vidno a tiež už vychádza krásny mesiac a ním množstvo hviezd. Pozeráme svetlá na horizonte, pozeráme kontúry pohorí v diaľke a "učíme sa" rôzne súhvezdia na oblohe. Terén je po dažďoch a lesákoch miestami problematickejšie priechodný, ale nám to vôbec nevadí. Ideme v pohode a pomaly, nakoľko sa nemáme kde ponáhľať. Po zastávke na Bobeku prichádzame do Kelčovského sedla pätnásť minút pred polnocou, kde sa ešte fotíme - akože na záver oficiálneho prechodu. Nakoniec nerobíme ani oheň, ale rozhodujeme sa, ako ďalej. Po kolektívnom rozhodnutí schádzame všetci do Kelčova, kde nás pomaly opustil Tono Opial, ktorý sa vybral na chalupu, Marta so Samkom sú už tiež doma - a tak Paľo a ja pomaly ideme dolinou na žel. stanicu v Nižnom Kelčove, kde nás čaká čakanie na prvý vlak.
Máme dve hodiny času a tak diskutujeme, rozoberáme turistiku a iné "svetové" problémy...
Vladimír Pekár
images//stories/e-kysuce/nocnyprechodtuzvrch2011
