Prvé naše kroky vedú k murovanej kaplnke so zvoničkou postavenej len pár metrov od autobusovej zastávky. K jej vzhľadu, ktorý akoby ešte žiaril „novotou“ sa mi akosi nepozdáva údaj na internete, že:   „Obdobie výstavby ako aj meno staviteľa je neznáme“. 
Od autobusovej zastávky musíme prejsť na pravý breh potoka Vreščovka – 6,5 km dlhého ľavostranného prítoku Skaliťanky, alebo už Čierňanky? Od jeho prekročenia ideme do Vreščovského sedla spočiatku strmo stúpajúcou asfaltovou cestou vybudovanou v rámci programu medzinárodnej spolupráce Interreg, pokračujúcou na poľskej strane do obce Sol. Výhľady z cesty, sú vzhľadom na našu nadmorskú výšku, tak akurát na najbližšie okolie. Nad domami osady vykúka južným smerom vrchol Kykule 1087 m a z pod osady Granizne sa pred nami objaví masívny Rachowiec a vľavo od neho aj pár domov rovnomennej osady. Vo Vreščovskom sedle sa k silnému vetru pridáva aj krátka snehová prehánka. Nie je tu vhodné počasie na väčšie zdržovanie sa a preto čo najskôr schádzame do „závetria“. Pri prvých domoch osady Graniczne je už účinok vetra takmer zanedbateľný a nasleduje pohodová časť dnešnej túry.  Z prudko klesajúcej cesty popri potoku Selanka sledujeme zmenu architektúry stavieb roztrúsených v doline aj vysoko na strmých okolitých svahoch. Väčšina z tých postavených   popri ceste slúži na rekreáciu.
Solanka je jeden z dvoch potokov (druhým je Czarne) sútokom ktorých vzniká rieka Soła – 99 km dlhý pravostranný prítok Wisly. Názov potoka Solanka, od ktorého bol odvodený aj názov obce Sol, nie je náhodný. Z vody z prameňov popri jeho hornom toku sa v minulosti získavala odparovaním soľ . S touto ťažbou sa prestalo začiatkom 19. storočia (v roku 1808) a v roku 1823 ešte rakúska vláda aj zakázala tento spôsob získavania soli a nariadila znehodnotiť žriedla.
V miestnej časti Piętki odbočujeme z doliny Solanky a modrou turistickou značkou, ktorá je nie v práve najlepšom stave, smerujeme k turistickej chate Na  Beskydku nad Zwardňom. Počas stúpania prichádza silná snehová prehánka silne skracujúca dohľadnosť a vietor zosilnieva úmerne s naším približovaním sa k hrebeňu.  V týchto nie príliš „komfortných“ podmienkach sme mali v pláne pokračovať otvoreným hrebeňom na Mały Rachowiec  no pri predstave, že to bude v takomto nečase sa to po krátkej debate rozhodujeme vzdať.
Nevyužívame ani otvorenú chatu Na Beskydku a snažíme sa byť čo najskôr v závetrí – pod hrebeňom. Popri štátnej hranici schádzame smerom do Zwardoňa a po žltej turistickej značke potom pokračujeme k zatvorenému bufetu Snežienka pri lyžiarskom vleku v Skalitom, Serafínove. Miestnou komunikáciou  prechádzame popod všetky tri „k zániku odsúdené?“ lyžiarske vleky,  k autobusovej zastávke Skalité, Kožak. Autobusy do Čadce odchádzajú v dosť krátkych intervaloch a tak v pohode využívame pohostinnosť blízkeho penziónu na teplý obed spojený so záverečným posedením.

Text a foto Anton Opial

{gallery}/stories/e-kysuce//2018/vrescovka/galeria{/gallery}