Návšteva Vysokých Tatier s TO Svrčinovec

Sample Image V nedeľu 13. júla v skorých ranných hodinách v dvoch plne obsadených autobusoch sa tešilo deväťdesiat turistov prevažne z Horných Kysúc na návštevu slovenských veľhôr. Aj napriek tomu, že predpovede na tento deň neboli nijako povzbudivé, všetci verili, že Stanovi to opäť vyjde a jeho dobré konexie a uzavretá dohoda tam ,,hore“ zostanú neporušené a bude pekne. Tesne pred Štrbou jeden autobus vypovedal poslušnosť, ale po malej prestávke pokračoval ďalej.
Štart všetkých nástupných trás bol pri Štrbskom plese. Najväčšia skupina sa vydala na hádam najnavštevovanejší vrchol Vysokých Tatier - Rysy, ďalší sa rozhodli navštíviť odveký symbol Slovákov - Kriváň. Niektorí vystúpili na Kôprovský štít, iný si pozreli najdlhší tatranský vodopád Skok a Capie plesá.

Zo Štrbského plesa k Popradskému plesu sa šlo väčšinou pohromade, ale postupne sa to začalo trhať. U Popradského plesa boli nachystané vrecia s koksom o váhe 7-10 kg a našli sa aj dvaja odvážlivci z nášho autobusu, ktorý ho vyniesli až na chatu pod Rysmi. Jedna skupina išla popri Veľkom Hincovom plese, ktoré je najväčšie a najhlbšie v slovenskej časti Tatier. Potom cez Vyšné Kôprovské Sedlo vyšli na Kôprovský štít (2367 m), z ktorého sú nádherné výhľady. Najpočetnejšia skupina spolu s ostatnými prechádzala Mengusovskou dolinou , kde sa im po ľavici týčili Mengusovské štíty, Patria, Kôprovský štít. Po pravej strane ich sledovala rozložitá Ostrva. Popri Žabom potoku prišli až k Žabím plesám, ktoré samotný názov plne vystihuje, sú malé ale z výšky je na nich pôsobivý pohľad. Vpravo popri chodníku sa všetci kochali pohľadom na malý živý vodopád. V pazuchách štítov bolo ešte množstvo snehu a aj na pochodovej trase boli malé snehové polia. Ešte sa vyškriabať po reťazoch kolmou stenou a už je na dohľad najvyššie položená turistická chata v nadm. výške 2250m. Táto kamenná chata bola vystavaná v r. 1932 a bola niekoľkokrát poškodená prívalmi snehu a znova postavená. Je hojne navštevovaná , ako aj v tento deň. Malé posilnenie polievkou a pivkom a cez Sedlo Váha sa všetci, čo chceli dostali až na vrchol Rysov vo výške 2500 m. Sú tu vari najkrajšie výhľady v Tatrách, a aj v tento deň bolo jasne vidieť Gerlachovský štít, Český štít, Vysokú a množstvo ďalších vrcholov. Je možno pozrieť aj do susedov v Poľsku, kde máme ako na dlani Morskie oko a Czarny staw. Cez vrchol vedie aj hraničný prechod do Poľska. Tento vrchol navštívili okrem iných aj Marie Curie Sklodowska s manželom ale aj vodca ruského proletariátu V.I. Lenin. Preto aj v minulosti sa tu konali každoročné výstupy na počesť jeho návštevy. Na vrchole nesmela chýbať svrčinovská zástava a spoločné zábery. Keďže začalo viac pofukovať pomaly tou istou trasou zostupovali nižšie. Až pri zostupe si niektorí všimli nenápadnú drevenú „kadibudku“, ktorá je asi najvyššie položeným suchým WC na Slovensku.. Po obzretí sa niektorým ani veriť nechcelo tomu, že zdolali tento vrch a a už vôbec nechápali tých nadšencov, ktorí sa ešte v popoludňajších hodinách teperili hore na vrchol. Keďže cesta späť šla omnoho rýchlejšie poniektorí ,,Rysáci“ ešte navštívili symbolický cintorín pri Popradskom plese. Postavili ho v roku 1940 a je tu vyše 412 mien obetí, ktorých život si vzali hory. Navštíviť by ho mal každý, ktorý hazarduje so svojím zdravím v horách, lebo hory sú krásne, ale dokážu byť aj zradné. Je tu veľké množstvo drevených detvianskych krížov a útulná kaplnka. V dohovorenom čase boli veštci disciplinovane nastúpený v autobusoch a nič nebránilo tomu, aby sa všetci podelili s ostatnými o svoje zážitky.
Chlapci, čo boli na Kriváni boli zarazený množstvom turistov, ktorí prišli a vystúpili na vrchol, ktorý je vyobrazený aj na slovenských minciach. Známe sú vychádzky na Kriváň, ktoré zaužívali Ľ. Štúr a Michal M. Hodža od roku 1841.
Keďže sa nikto nestratil ani neemigroval k susedom pohli sme sa naspäť domov. Slniečko nám mávalo na cestu. Deň ako stvorený na turistiku. Nikomu sa veru nechcelo ísť domov, keď vonku bolo ešte tak pekne. Cesta späť bola popretkávaná rôznymi dopravnými nehodami a tak už začalo byť v autobuse teplo a to také, že musel prísť k nám Stano Mrázik a ochladiť priestor v autobuse, nálada gradovala a speváci skončili až tesne pred domovom.
Veštci vyjadrili veľkú spokojnosť s vydarenou akciou a pekným ideálnym počasím. Za nejaký čas sa tu vrátime, lebo Tatry učarujú každému kto ich aspoň raz navštívil.

Ján Chromík, 1.ŠK KST Turzovka

Fotografie poskytli:

Ján Chromík - Zo Štrbského Plesa na Rysy a späť - s návštevou symbolického cintorína