O 06:45 hod. ukazuje teplomer v Turzovke -22° C, no po predchádzajúcich dňoch s čerstvým vetrom panuje bezvetrie, čo je pozitívne zistenie. Okrem toho sa bude po východe slnka teplota zvyšovať , čo je tiež dôvodom k optimizmu a do tretice, Žilina mala ráno len mínus 15,5 °C.
Na žilinskej autobusovej stanici sa nás napokon stretáva osem. Nie
je to síce ani polovica obvyklého kolektívu, ale vzhľadom na aktuálne
počasie je to slušná účasť.
Keď vystupujeme o 10:30 hod. z autobusu
v Babkove – miestnej časti obce Lietavská Svinná, teplomer je už určite
pod „desiatkou“, čo každého z účastníkov utvrdzuje v tom, že vstávanie
do nepríjemne chladného rána sa oplatilo. Babkov, ako panský statok, sa
podieľal na prevádzke a hospodárskom fungovaní Lietavského hradu a ako
samostatné sídlo sa písomne spomína už v roku 1393.
Dnešný plán je
prejsť sa časťou Žilinskej kotliny západne od Žiliny. Z Babkova popri
futbalovom ihrisku čoskoro vychádzame na rozložitý hrebienok na ktorom
sa utvrdzujeme v tom, že z očakávaných pohľadov na kulisu Krivánskej
Malej Fatry, ohraničujúcej žilinskú kotlinu z východu, zahalenú v silnom
opare sa dnes tešiť nebudeme. A tak si vychutnávame aspoň najbližšie
okolie. Objektom, ktorý asi najviac upútal našu pozornosť je silueta
lietavského hradu. Ten sme pozorovali už počas cesty autobusom
a najkrajšie výhľady naň boli pred Lietavskou Svinnou, keď jeho mohutné
múry vysvietené slnečnými lúčmi priam lákali k zmene dnešného programu.
Západný horizont je vďaka svojej blízkosti viditeľný celkom dobre.
Vidíme „sólo“ sa vypínajúci Žibrid, na ktorom sme boli v jeseni minulého
roku, aj členitý hrebeň Súľovských vrchov od sedla Patúch po Roháč.
Zážitkom je však aj pohľad na jemne zvlnenú pahorkatinnú časť kotliny,
ktorou dnes ešte budeme prechádzať.
Pred sebou už vidíme časť obce
Podhorie. Aby sme sa dostali do centra musíme ešte prejsť dva potoky.
Ako vyplýva z textu na internetovej stránke obce, „ V roku 1388 vydal
Vladislav, famulus (sluha, pozn. autora) Štefana Bebeka, pána Lietavy a
kastelán hradu synom Wanovým šoltýsku listinu, aby Čechmi spustošená a k
Lietave prináležiaca dedina Podhora bola znovu zaľudnená“, prežívala
obec vo svojich začiatkoch ťažké časy.
Cesta, ktorou máme
pokračovať k potoku Lietavka vchádza do oploteného objektu bývalého
„družstva“ či ŠM. Po získaní informácii od zamestnanca v jednej z dielní
prechádzame oploteným areálom a po prejdení štátnej cesty vedúcej do
Lietavskej Závadky stúpame na ďalší pahorok odkiaľ si počas svačinovej
prestávky vychutnávame nové výhľady. V smere našej cesty, ktorý
vytyčuje zástavba sídliska Hájik, vidieť novú dominantu krajiny -
diaľničný most pri obci Brezany. Po prejdení časťou obce Brezany, za
ktorou sme na protiľahlých poliach sledovali početné stádo jelenej
zveri, prechádzame pod týmto mostom a v krátkom úseku pokračujeme po
dosť frekventovanej štátnej ceste do Hôriek, kde dnešnú trasu končíme
a na dopravu do Žiliny využívame služieb SAD.
Text a foto Anton Opial
{gallery}/stories/e-kysuce/2018/babkov/galeria{/gallery}