Za najvýznamnejšie turistické podujatia sú považované turistické zrazy. Posledný januárový víkend sa v poľskej Bielsko-Bialej konal už VI. Medzinárodný zimný zraz turistov. A vzhľadom na problémy vzniknuté pri príprave Slovenského zimného zrazu, ktorý mal byť v Oravskej Lesnej bol tento rozhodnutím VV KST poriadaný súčasne s tým Medzinárodným a tak sme sa vlastne zúčastnili zrazov dvoch. A aj keď je zima ako má byť v myšlienkach sa mi stále vynárajú akési dve muchy.
Účasť na MZZT má vo svojom ročnom pláne aj RR KST Čadca a v sobotu 30. januára t.r. sa ho formou jednodenného autobusového výletu zúčastnilo 33 turistov z nášho okresu.
Aj keď sme pôvodne so žilinskými turistami plánovali spoločnú dopravu jedným autobusom nakoniec bolo záujemcov na autobusy dva.
Po peripetiach v mieste zrazu a malej úprave programu vystupujeme z autobusu na parkovisku v miestnej časti Olszowka Gorna a spoločne so žilinskými turistami sa vydávame k dolnej stanici šesťmiestnej kabínkovej lanovky, ktorou prevážna časť účastníkov v sede pohodlne stúpa pod vrchol Szyndzielnej 1028 m. Kondične lepšia časť skupiny sa tohoto pohodlia zrieka a za hodinu sú tam kde lanovkári – na chate PTTK Szyndielna, postavenej v roku 1897 v nadmorskej výške 1001 m n.m. ktorá je jednou z najväčších turistických chát v Sliezskych Beskydách. Počasie čo panuje vonku ju pasuje do pozície najútulnejšieho miesta, ktoré nemôžeme obísť.
Pre bežky sa nakoniec rozhodlo len 5 „našich“ lyžiarov (žilinskí to vzhľadom k poveternostným podmienkam vzdali), ktorí použili tento presunový prostriedok.
Aj napriek silnému vetru a pretrvávajúcemu sneženiu po zahriatí pokračujeme nenáročným terénom, obchádzajúc vrchol Klimczoka 1117 m, k ďalšej turistickej chate. Po takmer hodine chôdze sa potrebujeme dostať až do 50 metrovej vzdialenosti od chaty, aby sa nejasné obrysy v hustej hmle premenili na skutočnosť. Chata Klimczok, s presnejšou lokalizáciou v názve - pod Magurou, stojí na mieste pôvodnej neveľkej drevenej chatky z roku 1872, ktorá v 1895-om vyhorela. Od roku 1914 ju nahradila súčasná chata, postavená na mieste pôvodnej v nadmorskej výške 1034 m a dnešnú podobu dostala po viacerých prístavbách a prestavbách.
Pod vedením nášho sprievodcu, ktorým je predseda PTTK v Žywci pán Jozef Talik, nás po odchode z chaty čaká zostup na druhú stranu masívu Klimczoka do Szczyrku, vyhľadávaného lyžiarskeho a turistického strediska, ktorý má pri počte 5,5 tisíc stálych obyvateľov k dispozícii 7 000 ubytovacích miest. Návštevníkom je v zimnom období k dispozícii viac ako 30 lyžiarskych vlekov so 60 km lyžiarskych tratí. Nachádza sa tu aj jediná prírodná sánkarská dráha v Poľsku dlhá 1081m.
Zvládnuť musíme 560 výškových metrov – našťastie smerom dole.
Poobede sa počasie pomaly zlepšuje a pred samým záverom túry sa nám v plnej kráse predstaví (asi ako zaslúžená odmena) aj najvyšší vrchol Sliezskych Beskýd 1257 m vysoké Skrzyczne ozdobené na temene objektom televízneho vysielača. Oproti vyjasnievajúcej sa oblohe vidíme na západnom horizonte aj Veľkú Čantoryju so siluetou vrcholovej rozhľadne.
Cestou k autobusu si prezeráme kostol Matky Božej Kráľovnej Poľska na Gorce.
Pôvodne tu stála drevená kaplnka z roku 1895 postavená potom, čo sa po viacnásobnom zjavení Matky Božej dvanásťročnej Juliane Pazde a jej mladšej sestre Marianne, zjavila na Strmej kempe Panna Mária v nedeľu 25.7.1894 aj veľkej skupine ľudí. Vedľa sa nachádza prameň liečivej vody, ktorá vytryskla na mieste určenom Pannou Máriou. Súčasný kostol bol postavený v roku 1912.
Zo Szczyrku odchádzame síce trochu neskôr ako bolo plánované, ale spokojní, že počet účastníkov po skončení túry (aj keď nie všetkých fyzicky prítomných) sa rovnal počtu na jej začiatku.
Text - Anton Opial; fotografie - Ján Chromík
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
