Letné turistické potulky seniorov II.

V sobotu 21.6., mimo seniorských potuliek, turistikujeme v poľských Sliezskych Beskydách medzi najvyšším vrcholom Skrzyczne 1257 m a Wislou a v utorok 24.6. sa už pätnásti „venujeme“ obci Olešná. Prechádzame jej chotárom z Polgrúňa cez osadu Badžgoňovci na Vígľašku odkiaľ schádzame cez osadu Kubišovci do Potôčkov a opäť stúpame na Grúň 704 m z ktorého to už máme len z kopca cez prednú Olešnú do cieľa v motoreste na Podvysokej. Opäť sme spoznali ďalšiu časť Kysúc aj niekoľko malebných a v rámci potuliek doposiaľ nenavštívených kysuckých osád. Poniektorí nie, ale väčšina z dvadsiatich účastníkov áno – sa v posledný júlový deň po prvý krát vybrala ku prameňu Kysuce. Z centra Makova do sedla Pindula, čo je hádam aj celých 7 km a po asfalte, nás vyváža objednaný 30 miestny autobus. Ranné slnko dáva opäť tušiť sparný deň, ale počiatočný výstup k prameňu ešte vedie v tieni lesa. Od „oficiálneho“ – upraveného prameňa ešte zdolávame niekoľko výškových metrov k prameňu „skutočnému“. Po návrate nás čaká takmer dvojkilometrový úsek klesania do miestnej časti Kopanice, U Papaji, ktorý sa razom zmenil na hubársky ošiaľ. Na rad prišli tašky pribalené v turistických batohoch a v ich útrobách mizla bohatá úroda pravákov. Nakoniec bolo nutné pripomínať, že ešte máme pred sebou viac ako polovicu plánovanej trasy. V osade U Papajinemôžeme vynechať návštevu známeho brestu, po ktorej začína intenzívnejšie potenie počas výstupu ku kaplnke na Kršlisku, kde prichádza na rad zaslúžený oddych spojený s obedom.

Pri pohľade na ďalšie sedlo, ktorým máme podľa plánu ešte dnes prejsť dochádza k náznakom revolty a následne k radikálnej zmene trasy a tak nakoniec je koniec dnešnej potulky nie v centre Makova, ale v Penzióne (Chate) Makov, odkiaľ po „ozajstnom obede“ cestujeme k vlaku autobusovým spojom SAD. Kvôli 8 dennému turistickému putovaniu v Českom raji sa na ďalšiu potulku po trase Vysockej nočnej stopy vydávame po týždňovej pauze a dokonca v stredu - 15. augusta. Z autobusu nás už o pol siedmej v semetešskom sedle – U Cipára vystupuje dvanásť. Seniorským účastníkom Vysockej nočnej stopy, ktorú začiatkom februára organizovala Obec Vysoká nad Kysucou a DHZ Vysoká, sa trasa tak páčila, že sa predsavzali prejsť si ju aj vo dne a dnes na ňu prišiel rad. Od Cipára sa zahrievame stúpajúc po červenej značke do osady Solíkovci odkiaľ pokračujeme na lúky na Ragvanove z ktorých sa núkajú parádne výhľady „na juh aj na sever“. Ďalej nás trasa nočnej stopy postupne zaviedla do osád Vrchrieka, Žilinčiarovce, Dučkov, Jedľovník a Predná Šatina od ktorej nasledoval hodný kus cesty lesom. Po jeho prejdení vychádzame na Lončiská a vychutnávame si ďalšie – nové výhľady na vysocký chotár. Pasienkami schádzame pod osadu Škradné odkiaľ je to k zastávkam SAD aj ŽSR na Nižnom Kelčove už „len kúsok“. V hostinci si dávame zaslúžené pivko a keďže na vhodný spoj do Turzovky je ešte dosť času na prídavok pokračujeme peši až do centra Vysokej. Ďalší štvrtok (23.8.) sa poberáme od domova trochu ďalej. Naším cieľom je údajne najkrajšia dolina na Slovensku – Prosiecka dolina. Keďže do 20 miestneho autobusu bolo záujemcov málo cestujeme napokon 9 miestnym mikrobusom. Prosiecka dolina očarí návštevníka svojou krásou hneď od začiatku. Úžinou – vstupnými vrátami s výdatným potokom Prosiečanka, ktorého neúnavnou činnosťou táto kaňonovitá dolina vznikla. Vyvieračkou, ktorou sa potok vracia z podzemia, ponorom, ktorým sa ukrýva v podzemí, suchým korytom, mohutnými skalnými stenami, pralesovitými lesnými porastmi , vodopádom v bočnej dolinke Červené piesky, tiesňavou, ktorú je potrebné prekonať malou sústavou kovových rebríkov, železnými konzolami – pozostatkom cesty, ktorú si ani vo sne nedokážete predstaviť, ako prechádzala tiesňavou a slúžila na zvážanie sena z rozsiahlych lúk planiny Svorad aj obrovskými krútňavovými hrncami. Po vyjdení z doliny vás určite očarí planina Svorad obkolesená vrcholkami hôr. A keď sa vám nakoniec naskytne pohľad na roztrúsenú zástavbu Veľkého Borového, uprostred nekonečnej zelene, tak budete chcieť prisahať, že na toto nikdy nezabudnete.

Po obede vo Veľkom Borovom „obetujeme“ mlyny v Kvačianskej doline a ideme si vychutnať históriu do Múzea oravskej dediny na Brestovej v Zuberci. Aj keď nikomu z nás život na dedine nie je cudzí, predsa nám prehliadka trvala poriadne dlho. To, že napokon prídeme domov o niečo neskôr ako sme plánovali nikomu neubralo na nálade. Trojtýždňová pauza v potulkách na prelome mesiacov august a september bola zapríčinená dovolenkou a prípravou turistického pochodu Vysockej deviatky. Dlho očakávaný okamih nastáva až v utorok 18. septembra, keď sa v počte 14 vydávame na potulku síce po Kysuciach, ale nazvanú Terra incognita. Trasa potulky vedie z konečnej zastávky SAD Radôstka, Sobolčin cez osadu Mazurovci, z lúk nad ktorou sa postupne ukazujú skoro všetky vrcholy Krivánskej Malej Fatry. Po prejdení ohybu lesnej cesty v potoku nad samotou Meriadov odbočujeme z nej a neznačenou cestou, značenou medvedím trusom, vychádzame na červenú značku v sedle Meriadov. Po nej pokračujeme na najvyšší bod trasy 841 m vysoký Obelec. Z malej holiny tesne pod vrcholom obzeráme Ľadonhoru a Steny z „opačnej strany“.

Z rázcestia Pod Obelcom ideme po žltej značke až k TIM Pod Holým vrchom. Odtiaľto som mal v pláne zísť do Povinej popri potoku, no napokon ideme hrebeňovou cestou a ako neskôr zisťujeme robíme veľmi dobre pretože asi po jeden a pol kilometri vychádzame na rozľahlých pasienkoch, umožňujúcich pekné výhľady najmä na protiľahlé Javorníky, ktorými schádzame na horný koniec Povinej. Teplo robí svoje a tak bez prestávky pokračujeme do centra dediny, kde sa dostávame k turistickému občerstveniu – pivu, ktorým zároveň robíme bodku za ďalšou vydarenou potulkou. A ešte k úvodnému „Terra incognita“ – to preto, že dodnes bola pre všetkých účastníkov táto časť Kysúc – nepoznanou. Aj keď na potulky vyberáme len miesta dostupné verejnou dopravou v priebehu jedného dňa predsa je stále z čoho vyberať . Zaujímavých a atraktívnych lokalít, ktoré návštevníkom vynahradia námahu na ich zdolanie svojim čarom a krásou je stále dosť. A preto, že nie sme uzatvorený kolektív, je tu na záver strohá ponuka pre tých seniorov, čo majú popri dostatku voľného času aj záujem o poznávanie prírody a histórie Slovenska a sú ochotní, pokiaľ im to zdravie dovoľuje, kvôli tomu prejsť aj nejaký ten kilometer - pridajte sa aj vy.

Anton Opial