Dlho očakávaný deň prišiel a my sme sa opäť po roku stretli v nedeľu 20. apríla na Vrchrieke nad Petránkami, aby sme všetci spoločne slávnostne otvorili novú letnú turistickú sezónu. Ranné počasie nám dalo jasne najavo, že vlaňajší rekord v počte účastníkov nebude prekonaný, ale tajne sme všetci verili, že sa tam hádam niekto objaví a náročné prípravy nevyjdú na zmar. O to väčšie bolo prekvapenie, keď na vrchole bolo viac ako dvesto priateľov turistiky rôznych vekových kategórií. Za hustej rannej hmly sa pomaly pohybovali skupinky z Čadce, KNM, Turzovky, Krásna nad Kysucou, Nesluše, Ochodnice a Zákopčia, aby sa stretli so svojimi priateľmi a spoločne si zanadávali na pomaly neschodné turistické chodníky, ktoré nám usilovne rok čo rok demolujú ťažké lesné mechanizmy.
Miestami lesné cesty pripomínali veľké blatisté jazerá, čo bude v lete určite vhodná liaheň pre komárov. Cestu na stretnutie nám sem tam spríjemňovali bláznivo sa rútiaci motorkári, či štvorkolkári, ktorých ako magnet priťahujú tieto rozbahnené cesty-necesty. Nám pešiakom neostáva nič iné, len sa rýchlo rozhodnúť kde skôr skočiť, aby sme nemali oblečenie vo farbe khaki. Dosť bolo kritiky, lebo dopadneme ako naši priatelia cyklisti a tiež nám zakážu chodiť po lesných cestách.
Otvorenie mal na starosti predseda RR KST Anton Opial, ktorý všetkým prítomným poďakoval, že prišli a neodradilo ich ani nie príliš vábne počasie. Po oficialitách boli za búrlivého aplauzu symbolicky odmenení naši nedávni oslávenci pán Milan Toman a Ferko Žabka, ktorí už veľa rokov píšu históriu turistiky na Kysuciach a majú za sebou veľa plodnej práce. Gratuláciám nebolo konca kraja, veď kto by už nechcel potriasť rukou takým osobnostiam ako sú títo naši priatelia. Ten kto dnes čakal štyri roky sa opakujúci motív na pripravených pamätných listoch bol príjemne prekvapený, lebo ten tohtoročný bol úplne nový a rozveselil asi každého Vôbec zberatelia si prišli na svoje, keď na odbyt išli rôzne záznamníky a odznaky 100 JKM. Vietor okolo obeda rozohnal posledné zvyšky hmly a my sme sa mohli s chuťou zapojiť do pripravených súťaží ktorých bolo opäť neúrekom. Najväčšiu radosť z nich mali deti a ujo Rudko spolu s tetou Martou sa mali čo obracať, aby zvládli nápor všetkých záujemcov. Aj čašník Ferko mal o prácu postarané a určite by sa uplatnil v hociktorej reštaurácii. Rakovskí turisti sa opäť vyznamenali a dopravu i samotné občerstvenie zvládli na výbornú, keď nechýbalo ani tradičné jesenné jedlo pastierov, pečené zemiaky v pahrebe, či vynikajúca živánska (aspoň si myslím, lebo som nestačil ochutnať). V tento deň poniektorí po prvý krát tento rok opekali svoje tradičné špekáčiky, časté to jedlo nás turistov. O zábavu sa nám postarala skupina s harmonikou a tak nám už nič nechýbalo ku šťastiu a v popoludňajších hodinách sme sa spokojní rozišli do svojich domovov
Veľký obdiv si zaslúži trinásť členná skupina malých detí z Turzovky, ktorá celú trasu tam i späť t.j. 26 km zvládli po vlastných a najmladší Janko má len 8 rokov. Mohlo by to byť povzbudením pre tých, ktorý stále váhajú prísť aspoň zo zvedavosti medzi nás a postupne spoznávať krajinu v ktorej žijeme. Medzi nami sa určite nájde veľa ľudí, ktorý ešte nevideli svoje mesto, či dedinu z hrebeňa hôr a verte mi je to vždy neopakovateľný pohľad.
text: Ján Chromík- turista, fotografie: Vladimír Fonš
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
a Ján Chromík
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
| |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
