RR KST Čadca zorganizovala v sobotu 22. septembra pre vyžrebovaných účastníkov akcie Kysuckých 100 jarných kilometrov autobusový zájazd na najvyšší vrchol Bielých Karpát Veľkú Javorinu, spojenú s návštevou Čachtického hradu. Keďže z plánovaných dvoch autobusov išiel iba jeden, museli sme sa trošku uskromniť, ale o to bola lepšia nálada. Skoro ráno prichádzame do obce Cetuna, odkiaľ vedie chodník kpt. Miloša Uhra až na samý vrchol V. Javoriny. Po prekonaní 600-metrového prevýšenia prichádzame k chate ktorá nesie názov po významnom slovenskom botanikovi, polyhistorikovi a zakladajúcemu členovi Matice Slovenskej Jozefovi Ľudovítovi Holubym. Po krátkom občerstvení vystúpame až k vysielaču, ktorý tróni na vrchole. Po hrebeni vedie štátna hranica s Českou republikou.
V histórii nášho národa zohrávalo toto miesto dôležitú úlohu. Tu sa organizovali slovenskí dobrovoľníci v rokoch 1848-1849 a tadiaľto prechádzali aj naši vojaci počas 2. svet. vojny na západný front. Keďže výhľady kvôli oparu boli slabé, schádzame pomaly naspäť aby sme stihli všetko čo sme si naplánovali. Na spiatočnej ceste si všímame bohatú úrodu v záhradách miestnych obyvateľov. My sa zas utešujeme, že máme krajšie hory a v nich veľa lesných plodov. Presúvame sa do obce Podolie, kde nás čaká v areáli ZŠ stála expozícia miniatúr slovenských hradov Matúšovho kráľovstva. Na malom priestore sme mohli obdivovať precízne vypracované významné slovenské hrady. Najviac zaujali Trenčianský a Oravský hrad. Kurátorka výstavy nás v stručnosti oboznámila s históriou jednotlivých hradov. Uvidíme či naši malí turisti zúročia nazbierané informácie na vyučovaní v škole. Čaká nás ešte čerešnička na torte a tou je návšteva zrúcaniny Čachtického hradu. Z centra obce Čachtice nás vedie zelená turist. zn. až k hradu. O necelú polhodinku sme hore a môžeme dosýta vychutnávať výhľady na Malé Karpaty, Myjavskú pahorkatinu a Považský Inovec. Hrad bol postavený v druhej pol. 13. stor. a zabezpečoval ochranu západnej hranice Uhorska. Dnes je z neho síce pekná,ale len zrúcanina. Najväčší podiel na tom mali vojská Františka Rákocziho, ktorí ho v roku 1708 dobili a následne spustošili. Odvtedy začínal pomaly chátrať. Ale ešte aj dnes pozornému oku neujdú zvyšky pôvodnej maľby. Hrad je taktiež známy vďaka „krvavej grófke“ Alžbete Báthoryovej, ktorá tu prebývala na prelome 16.-17. stor. a nakoniec tu aj umrela. Naši mladí Tomáci preskúmali na hrade hádam každé zákutie a vyškriabali sa na všetky hradné múry, aby im nič neušlo. Hrad na každom mieste dýcha históriou a tak sme sa aspoň na chvíľu vrátili do časov minulých. Lúčime sa s týmto pamätníkom umu a zručnosti vtedajších obyvateľov a ostáva už len veriť, že dôjde k jeho obnove. Cesta späť ubiehala rýchlo a naši mládežníci nám ju spríjemnili svojím veselým spevom. My starší sme sa už zabudli radovať z vydareného výletu a šťastného návratu domov a tak mládež ďakujeme za pekný príklad.
Účastník vydareného zájazdu Ján Chromík
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
| |
 |
