Turistický oddiel Svrčinovec usporiadal v nedeľu 17.9 2006 autobusový zájazd do Vysokých Tatier. Štart aj cieľ všetkých plánovaných trás bol v Starom Smokovci s nadm. v. 1018 m. Všetci sme išli s malou dušičkou, veď zrána bolo zamračené a napokon nás skropil jemný dáždik. Rozhodovanie bolo preto ľahké a väčšina turistov napokon vystúpila k rôznym tatranským chatám. Niektorí turisti zrána radšej počkali v Starom Smokovci a prezreli si rôzne pamätihodnosti tohto starobylého mesta. Bolo tu na čo pozerať, veď len to množstvo drevených stavieb s dominantným kostolíkom stavaných v nemeckom štýle bolo neúrekom.

Keď sa ukázalo slniečko, tak aj tí opatrnejší sa vydali do vyššie položených miest Vysokých Tatier. Časť turistov využila lanovú dráhu na Hrebienok, ale väčšina šla po vlastných. Z Hrebienka šli po zelenej zn. na Bilíkovu chatu a po ceste Malou studenou dolinou obdivovali kaskády a krútňavové hrnce na Veľkom a Dlhom studenovodskom vodopáde. Cestou navštívili najstaršiu chatu v Tatrách- Rainerovu postavenú v r. 1863 a renovovanú v r. 1998. Pokračovali ďalej okolo Obrovského vodopádu až k chate s najväčšou ubytovacou kapacitou -Zamkovského chatu. Tu bola malá prestávka s občerstvením a časť turistov sa vracala naspäť do S. Smokovca. Ostatní kráčali kamennými cestičkami až na Téryho chatu s nadm. v. 2015 m. Tu väčšina kysuckých turistov ukončila výstup a vrátila sa späť. Trojica chlapov z Turzovky stúpala vyššie okolo piatich Spišských plies cez Priečne sedlo s nadm. v. 2352 m. Bola to riadna zaberačka cez reťazové istenie doporučená len zdatným turistom. Po vylezení Priečneho sedla pokračovali po žltej zn. okolo Modrého plesa cez Strelecké polia okolo Streleckých plies až ku Sesterskému plesu, ktoré slúži ako zásobáreň vody pre Zbojnícku chatu. Odtiaľ to bol už len skok na nedávno po požiari zrenovovanú Zbojnícku chatu. Ďalej už len zostupovali okolo Dlhého plesa Veľkou studenou dolinou. Obdivoval pritom slnkom osvietený Prostredný hrebeň, Malý kostol a Slavkovský štít. Po príchode na Hrebienok sa jeden odvážlivec zviezol požičanou kolobežkou do S. Smokovca ,, len״ za 80 korún. Celkovo ceny sú tu prispôsobené zahraničným turistom, ktorých tu bolo neúrekom. Odvšadiaľ bolo počuť poľštinu, ruštinu, maďarčinu, češtinu či ázijské jazyky. O 17:00 sme už všetci spokojný sedeli v dvoch autobusoch a vracajúc sa na Kysuce si vymieňali svoje dojmy a zážitky s túr. Môžu ľutovať len tí, ktorí prisľúbili svoju účasť na zájazde, ale sa neuráčili a tak ostalo niekoľko neobsadených miest v autobusoch. Asi chceli odradiť turistických nadšencov od organizovania podobných zájazdov. Spokojní turisti ďakujú autodopravcovi Zdenkovi Bartánusovi za bezpečnú a príjemnú jazdu a Stankovi Mrázikovi za dôkladne pripravenú turistickú akciu.

Účastník pochodu Ján Chromík 1. ŠK KST Turzovka

Tatry

Posledná akcia tohoto charakteru nášho turistického oddielu, bola naplánovaná na nedeľu 17. 9. 2006. Ráno o 4.15 hod. vo Svrčinovci konštatujeme, že veľa prihlásených sa možno vymyslenými výhovorkami ospravedlnili. O 4.30 hod. prichádzame do Čadce. Tu sa absencii niektorých “tiež turistov“ zvýšila a mnohí nemali ani charakter sa ospravedlniť. V Krásne priberáme posledných prihlásených a narátali sme 60 účastníkov. Na 2 autobusy trošku málo, čo spôsobilo vrásky na tvári organizátorov. Pochmúrne počasie sa zmenilo na súvislý dážď.
Narýchlo sa chystajú možné variácie náhradného programu. V tom prichádzame do Podbanského, tu sa nedá nevšimnúť, akú spúšť tu spôsobila vlaňajšia víchrica. Cez Tatranskú Polianku a Smokovce sa krajina miestami menila až na mesačnú. Tieto pohľady len pridali na pochmúrnom nálade v autobusoch. Niečo pred 08.00 hod. prichádzame do Starého Smokovca. Na chvíľu prestalo pršať a prví nároční turzovskí turisti nastupujú do pozemnej lanovky na Hrebienok. Je pred nimi jedna z najnáročnejších trás: prechod Malej a Veľkej Studenej Doliny cez Priečne sedlo. Ostatní účastníci napĺňame lanovku o 08.30 hod.. Cez sklenené okná je vidieť ako dážď silnie. Niečo strašné. Za takého počasia a v Tatrách? To už s turistikou nemá nič spoločné. Aj tí najvernejší turisti sme v duchu ľutovali turzovských odvážlivcov. Dážď utíchol a zmenil sa na mrholenie. Tí smelší odrazu vyrážame k Reinerovej chate. Trasa je vedená cez les. “Vyobliekaní“ v pláštenkách vyzeráme skôr ako batmani a nie ako turisti. Tí ostatní ostali v cieľovej stanici a hromžili na počasie. Po krátkej zastávke pri Reinerovej chate, ktorá bola z nepochopiteľných dôvodov uzavretá, neostávala nám iná možnosť ako postupovať ďalej. Pri vodopáde dážď trochu pridal na intenzite. Tesne pred Zamkovského chatou nám zapózovala veverička a trochu zlepšila náladu. Tu sa mi zdalo, že dážď trochu prestal. Z pod bundy vyzliekame teplejšie zvršky. Obloha sa zrazu začala pretrhávať, no horizont Téryho chaty zostáva v opare. Tento jav rapídne zlepšil náladu. Tesne pred obedom okolo 11.30 hod. prichádzame k Téryho chate. Tu stretávame odchádzajúcich turzovských turistov, plných odhodlania, vchádzajúcich do hmlistej krajiny, ktorá pripomínala skôr hororový film ako inak prekrásnu krajinu. Po krátkom občerstvení a potužení borovičkou s horcom, vychádzame z chaty. Pred nami sa vypínal pyšný štít či baranie rohy. Krátko hodnotíme ďalšie smerovanie túry. Nie všetci účastníci boli spokojní s mojím rozhodnutím, aby sme ďalej nepokračovali za chlapcami z Turzovky. Určite by sme to do odchodu autobusu nestihli. Vracali sme sa tou istou cestou späť. Počasie sa nakoniec umúdrilo a zmenilo sa na krásny letný deň. Poskytlo nám mnoho fotografických objektov. Pri Zamkovského chate čakáme na oneskorených členov našej skupiny. Z telefonátu sa dozvedáme, že naša kamarátka Zuzka si podvrtla koleno a jej zostup bude o niečo pomalší. Tu sa stretávame s ostatnými skupinkami našej výpravy a spoločne vychutnávame krásnu scenériu , ktorú nám poskytujú naše veľhory. Tu sa vracia Zuzka za asistencie duchaprítomných priateľov, síce s úsmevom na tvári, ale z jej grimasy je vidno, že jej zranenie je bolestivé. Pomohli sme boľavé koleno zafixovať. Všetci veríme, že zranenie nebude vážne. Mnohí mi dali za pravdu, že moje rozhodnutie nepokračovať na Priečne sedlo bolo správne. Z Hrebienka do Starého Smokovca sme si vychutnali trochu adrenalínu jazdou na kolobežkách. Do 17.00 hod. sme boli konečne v autobusoch. Veselá nálada a ďalšie plány na budúci rok dala najavo, že všetci boli nakoniec spokojní. Obdiv patrí Jankovi Chromíkovi a bratom Dorociakovým, ktorí zvládli takú náročnú túru za takého počasia a v rekordnom čase. Za povšimnutie stojí určite aj výkon najmladšieho 9 – roč. účastníka Stanka Vrškového. Klobúk dole. Vaše výkony znesú aj náročnejšie kritérium. Poďakovanie patrí i nášmu prepravcovi Zdenkovi Martausovi a jeho firme Mabus.

P.S.: Turistický ježiško bude asi zo Svrčinovca, keď nám počasie prialo dnes i počas celého roka.
Stano Mrázik, organizátor zájazdu

  
  
  
  
  
  
  
  
  
  
  
  
 

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u:

Môže vás zaujať