Ku prameňom Wisly, 13. ročník

V sedle Salmopolska bol začiatok dlhšej trasy. Vzhľadom na nadmorskú výšku tam bolo pomerne dosť snehu, čo využil aj jeden bežkár. Našťastie trasa bola dostatočne prešliapaná, brodenie sa snehom nehrozilo. Miernym stúpaním mladým lesom sa dostávame do pásma lesov poškodených lykožrútovou kalamitou. Tento charakter miestnych lesov nás sprevádzal až po výhľadovú Malinowského skalu. Z nej sa otvoril široký pohľad na vrch Skryczne s dominantným vysielačom, na protiľahlý hrebeň Baranej Góry, do doliny Žywca, ako aj na hrebene Žywieckych Beskýd, kde dominovala Babia hora. Ešte povinná fotografia a zvlneným hrebeňom za stálych kalamitných výhľadov pokračujeme cez Zielony kopec do sedla Gawlas. Tu opúšťame hlavný hrebeň a začíname schádzať po žltej značke. Trasa spočiatku vedie striedavo mladým lesom a bývalými rúbaniskami. Neskôr sa objavuje rozsiahla horská lúka s výhľadmi na celú krajinu okolia poľskej Wisly. Predjarnú atmosféru celého kraja dodávajú aj slnečné lúče z pretŕhajúcich sa oblakov. Kochajúc sa pohľadmi už len klesáme do doliny Bialej Wiselky, kde je cieľ dnešného podujatia. Tu sa stretávame aj s turistami, ktorí išli kratšou trasou. Nasleduje vyhodnotenie, odovzdávanie pamätných listov, odznakov, posedenie a vychutnanie si poľskej zahustenej polievky s názvom žurek. Keďže sme tu mali okrem jediného bežkára Teodora aj najmladších účastníkov, Natálku a Nikolku, ušlo sa aj im milé ocenenie. Samozrejme, na záver nesmie chýbať spoločná fotografia! Po nej nasadáme do autobusu a pretože máme dostatok času, išli sme ešte pozrieť skokanský mostík vo Wisle. Po jeho prehliadke nasleduje už len v dobrej a družnej nálade cesta domov. Keďže počasie napriek predpovediam nakoniec vyšlo na jednotku, prispelo tak aj ono k plnej spokojnosti účastníkov. Navyše sme vďaka novým trasám spoznali aj nové miesta malebných poľských Sliezskych Beskýd. Tak o rok dovidenia!

Dušan Šrenkel účastník akcie