V sobotu 19. marca 2011 sme opäť po roku boli pozrieť našich priateľov v Poľsku na 8. ročníku medzinárodného lyžiarsko-pešom pochode "Ku prameňom Wisly".
Počasie opäť nesklamalo a ako v posledných rokoch býva pravidlom, tak opäť už v piatok večer začalo intenzívne snežiť. Vlani boli cesty také, že autobus jednoducho nemohol výjsť do sedla Kubalonka, kde je pravidelný štart, ale tento rok to bolo predsa len lepšie.
Časť turistov (sedem statočných)využila novú nástupovú cestu, čiernou značkou z Kamesznice na vrchol Baranej Gory (1220 m). Trasa bola dobre vyznačená a pokrytá novou vrstvou snehu do 15 cm, miestami so zvyškami starého snehu (do ktorého sa miestami borilo až po kolená), ale zvládli sme ju pomerne rýchlo. Z vrcholovej rozhľadne síce nebolo nič vidieť, ale napriek tomu výstup stál zato.
Schádzanie ku chate Príslop pod Baranou Gorou viedol úvozovou cestou, ktorou počas celej doby tiekol potok, takže sme museli miestami prechádzať lesom mimo cesty. Na chatu sme prišli na minútu presne spolu s ostatnými turistami, ktorí išli klasickou trasou zo sedla Kubalonka cez Stecowku dolinou Čiernej Wisly.
Zvítanie s našimi poľskými priateľmi bolo srdečné a čakali sme na ostatné skupiny poľských a českých turistov, ktorí sa vybrali na trasy trošku neskôr (vďaka tomu sme si v chate zabrali časť chaty len pre našu skupinu). A nadišla chvíľa občerstvenia - čajom, bigosom a kapustníkom a donesenou tekutinou na zahriatie (veď bolo predsa Jozefa!).
Každý účastník obdržal účastnícky diplom a odznak - placku ako spomienku na tento ročník pochodu. Naša skupina dostala veľký pohár za druhé miesto v počte účastníkov (ešte nás posilnili dvaja "Čerňanci, ktorí prišli svojim autom) - 38 osôb. Tentokrát sme nevyhrali, nakoľko turisti z PTTS BS v RC nás tento rok výrazne predbehli - prišli dvoma autobusami, máme na budúci rok čo prekonať. Celkovo bolo na pochode viacej ako dvesto účastníkov, ale mali sme aspoň najstaršieho účastníka p. Milana Tomana. Ešte domáci využili prítomnosť dvoch šéfov Medzinárodného turistického odznaku Besky(i)dy a slávnostne odovzdávali zlaté odznaky a diplomy za splnenie tohto odznaku.
Aj keď posedenie na chate bolo dobré a pekné v tom najlepšom treba skončiť (najmä sme ale museli myslieť aj na našich turistov zo Žiliny, Bytče a aj z Liptovskej Tepličky, aby stihli spoje domov) a po krátkom lúčení, v dobrej nálade odchádzame do doliny Čiernej Wisly ku lyžiarskemu stredisku Zlatý Grón, kde by nás mal čakať autobus.
Autobus sme v pohode našli (dokonca nám prišiel v ústretí skôr ako sme čakali) a šťastne sme došli do Čadce ku vlakom, ktorými chceli cestovať naši priatelia.
Takže opäť o rok na už deviatom ročníku, možno už konečne po viacerých rokoch aj na bežkách.
text: Vladimír Pekár
fotografie: Miroslav Mareček
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
