Klapy

Jeho výška nám naznačí, že ho z turistických chodníkov neuvidíme z veľkej diaľky, ale určite ho, pri troche všímavosti, nemôžete prehliadnuť, keď vaša cesta povedie údolím Váhu – popri Nosickej priehrade z Považskej Bystrice do Púchova, alebo opačne. Toto vápencové bradlo s ostrým a mierne nakloneným vrcholom, so strmými až kolmými južnými stenami, sa na pravom brehu Nosickej priehrady dvíha do výšky 379 m nad jej hladinu.
Za cieľ svojej ďalšej turistickej potulky si ho vybrali turisti z NTSSK - Neregistrovaného turistického spolku seniorov Kysúc. Pre nevhodnosť spojov verejnej dopravy, ale aj strmý a náročný výstup z obce Udiča začíname ráno túto potulku na zastávke SAD Považské Podhradie, kaštieľ. Už po vystúpení z autobusu  nám je jasné, že vďaka pokračujúcemu obdobiu júnových horúčav to dnes bude aj o spotrebe tekutín. Utešujeme sa však faktom, že viac ako polovica trasy povedie lesom.

Po 600 m odbočujeme v plytkom sedielku zo žltej turistickej značky a mierime si to (viacerí po prvý krát) na hradný kopec priamo k Považskému hradu (tiež hrad Bystrica, alebo Bystrický hrad). Vďaka spoločnej snahe Združenia hradu Bystrica a mesta Považská Bystrica vznikol projekt obnovy národnej kultúrnej pamiatky Považského hradu, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu a prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Podľa informácii týkajúcich sa rozsahu prác, ktoré sa v rámci rekonštrukcie majú vykonať (získaných z internetu) a videného na hrade sa dá usudzovať, že tieto práce sú pred záverom. Možné to je, lebo 5 členná skupina pracovníkov sa venovala vykášaniu buriny nielen popri ceste k hradu, ale aj po celom hradnom kopci.

Z vyhliadkovej lavičky vybudovanej takmer na hrane hradného brala, už vybavenej aj ďalekohľadom, očaria výhľady vďaka ktorým sa rýchlo zabúda na námahu vynaloženú na dosiahnutie najvyššieho miesta na hrade. „Letecký“ pohľad do podhradia, ale aj ďalej do Považského podolia a na mnoho okolitých pohorí je tým pravým korením turistiky. Ak vaša cesta autom povedie týmto smerom neváhajte obetovať 1-2 hodiny zdržania aj trochu námahy potrebnej na výstup a určite nebudete ľutovať.

Spokojní s videným sa poberáme späť na žltú značku. Na najbližšej križovatke ciest je upravené ohnisko aj s možnosťou sedenia a tak nasleduje občerstvovacia prestávka, po ktorej sa nám akosi ťažšie pokračuje ďalej. Cesta v nasledujúcom úseku do sedla Lopatina totiž prekoná celkové stúpanie takmer 170 m. Našťastie pre nás po relatívne dobrej a suchej približovacej lesnej ceste a hlavne stále v tieni.

Ďalší úsek do sedla Klapy je už vyložene pohodový. Cesta tu v 1,5 km dlhom úseku vedie cez samotu Záklapie takmer po vrstevnici. Jedinou „nepríjemnosťou“, po vyjdení z lesa na lúky s výhľadom na strmo sa zdvíhajúci vrchol Klapy, bolo zistenie, že to je cieľ našej dnešnej túry. Väčšina účastníkov ostentatívne protestuje a zarieka sa, že tam ich nikto nedostane. Skoro „rebélia“. Klapy, ktorému obyvatelia z okolia hovoria Cigánka, je totiž naozajstný kopec s prominenciou 159 m a dominanciou 24% a tak som sa tejto reakcii ani nečudoval. No po ani nie trištvrte hodine sa všetci nadmieru spokojní, že sme to zvládli, postupne schádzame na jeho vrchole. Za námahu opäť zaslúžená odmena v podobe výhľadov - na neidentifikovateľné javornícke kopčeky na východe, ale hlavne na výrazné dominanty akými bezo sporu sú Ľadonhora, Veľký Rozsutec, centrálna časť  Krivánskej Malej Fatry, Martinské hole, Brada, oba Maníny, Kľak, Strážov, Vápeč, Inovec, Vršatecké bradlá...

 „Zbavení“ akejkoľvek doterajšej únavy potom svižne schádzame strmým svahom späť smerom do sedla Klapy a na prvej lúčke „pod kopcom“ odbočujeme doľava na traktormi vyjazdenú cestu, ktorá nás okľukou po už vykosených lúkach na severných svahoch Cigánky, po ktorých sa previeva príjemne osviežujúci vetrík, vedie miernym klesaním do cieľa dnešných potuliek v obci Udiča.

Cestou na spestrenie pridávam jeden príbeh – aktuálne z tohto kraja. Keď dedka z Hornej Maríkovej priviezla s akousi kolikou záchranka do nemocnice v Považskej Bystrici pýta sa ho, už ležiaceho na operačnom stole, chirurg: tak kde vás to najviac bolelo, ujo? A dedko odpovedá, medzi Hatným a Prosným, pán doktor.

Text a foto Anton Opial