Stúpame po prístupovej ceste, ktorá sa celkom slušným sklonom dostáva na chrbátnicu a po nej smeruje do osady Lastovicovci. Pri bezoblačnej oblohe si z počiatku pochvaľujeme stúpanie v tieni smrekového lesa čo ale netrvá dlho a cesta zakrátko vychádza do nezalesneného terénu, kde sa síce zvyšuje teplota, no na druhej strane sa zasa začínajú zlepšovať výhľady. Najskôr obzeráme pod nami ležiace Krásno aj o kúsok ďalej vysvietené paneláky čadčianskeho sídliska Žarec za ktorým sa predstavuje hrebeň Zadných hôr od Malého Polomu po Skalku a hneď vedľa masív Javorského.  Po ľavej strane v smere našej cesty potom dominuje rozložitá Barania Gora v poľských Sliezskych Beskydách.

Krátku prestávku robíme pri kaplnke, so zvláštne riešenou vežičkou so zvonicou vysunutou mimo základov, v osade Lastovicovci.  Kaplnka bola postavená a vysvätená v roku 2003. Osada z ktorej vidieť aj zubatý hrebeň Súľovských skál je dnes už takmer vyľudnená.

Od kaplnky začína opäť strmšie stúpanie, našťastie však nie moc dlhé, na 692 m vysoký Vŕšok. Pri spätnom pohľade počas stúpania sa nám už popri skôr viditeľnom masíve Malého a Veľkého Smrku so susednou Knehyňou a Čertovým mlynom v Radhošťských Beskydách konečne ukazuje aj vrcholček Lysej hory, doposiaľ skrytý  za Malým Polomom. Z Vŕšku sa potom terén príjemne narovnáva a stúpanie v ďalšom úseku, až na hrebeň s Kalinovým vrchom, je pohodlné. Pred rokmi vyťažený les tu už má opäť svoj základ v zdravých mladinách, ktoré už umožňujú len veľmi obmedzené výhľady na spomínané horstvá, ale aj južným smerom na Kysuckú vrchovinu, Kysucké bradlá a v pozadí všetko prevyšujúci hrebeň Malej Fatry.

Po krátkej prestávke na križovatke s modrou značkou zvládame posledný úsek stúpania na Kalinov vrch a pokračujeme, už klesaním, na rázcestie modrej a žltej značky smerujúcej do centra Oščadnice. Rázcestie je vybavené krytým prístreškom a ohniskom, ktoré väčšina z nás využíva na „avizovanú“ opekačku.  Čerstvý severozápadný vietor nám síce rozdúchava plameň, ale na druhej strane zase výrazne znižujúci pocitovú teplotu, čo všetkých núti vrátiť vetrovky z batohov na pôvodné miesto.

Výhľady z toho miesta sú neočakávané, ale veľmi vďačné. K horizontu, ktorý sme už mali „okukaný“ sa pridávajú perfektné výhľady juhozápadným smerom – hrebeň Lúčanskej Malej Fatry s Kľakom, Strážovské vrchy s najvyšším Strážovom (60 km), oba Maníny, Súľovské vrchy a v popredí nespočet javorníckych kopcov a kopčekov.
V záverečnom úseku našej dnešnej trasy sa nám pomalým strácaním nadmorskej výšky úmerne približuje aj horizont. Nabažení výhľadmi, krásnou vychádzkou a pekným počasím toho však neľutujeme a tešíme sa na očakávané občerstvenie, ktorého sa nám dostáva v Penzióne Drevorubač, kde pre dnešok definitívne končíme.

Text a foto Anton Opial

 {gallery}/stories/e-kysuce/2017/kalinovy_vrch/galeria{/gallery}