Začiatok trasy sme zvolili v Nimnici, známou svojimi najmladšími
kúpeľmi na Slovensku. Vystupujeme na železničnej zastávke Nosice, ktorá
bude onedlho už minulosťou, keďže v rámci rekonštrukcie železničnej
trate sa terajšia zastávka posunie do inej polohy. Za kúpeľnými budovami
pozvoľne stúpame jarným listnatým lesíkom. Počasie je zatiaľ príjemné,
síce pod mrakom, ale zato nie je až tak teplo. Chodník je dobre značený
a dostatočne prechodený, takže stretávame aj skupinky turistov, prípadne
kúpeľných návštevníkov. Po krátkom výšvihu sa dostávame na vrcholový
hrebeň vrchu Holíš. Ten poskytuje výhľady na Nosickú priehradu, na
susedné vrchy, ktorým jednoznačne dominujú bralnaté Klapy. Vzhľadom na
opar len rozoznávame nejasné siluety Vršateckých bradiel. Na vrchole
dávame dlhšiu prestávku, po nej zostupujeme krátkym ale prudkým zostupom
do lúčnatého sedla Zábavy. Netuším, odkiaľ vznikol názov tohto miesta,
ale pri pohľade na brezy, ktoré pripomínajú tancujúce stromy sa danému
názvu vôbec nečudujem. Pozvoľným klesaním poľnou cestou, klesáme do
osady Upohlav, kde po krátkej prestávke pokračujeme miernym stúpaním
a opätovným klesaním až do dedinky Udiča. Tam dávame dlhšiu prestávku.
Vzhľadom na to, že miestne pohostinstvo bolo momentálne zatvorené, tak
zásoby dopĺňame len v miestnom obchode a pokračujeme ďalej. Čaká nás
najstrmšia časť trasy, výstup na samotné Klapy. Najprv pomerne prudkým
stúpaním lesom, odtiaľ miernejšie na lúku pod samotným vrcholom Klapov.
Z tejto lúky sa otvára pohľad na Nosickú priehradu a okolité vrchy. Po
tomto pohľade nasleduje najstrmší výstup na vrcholový hrebeň samotných
Klapov, kde miestami je potrebné pomáhať si rukami. Našťastie bolo
sucho, takže riziko pošmyknutia bolo menšie. Neviem si však prestaviť
zostup po tejto trase, keď je mokro, aj keď osobne som ho už pred pár
rokmi absolvoval a prežil som to. Pokračujeme skalným a pomerne úzkym
hrebienkom s pohľadmi na Považskú Bystricu a v opare črtajúcich sa
obidvoch Manínov. Ešte jeden výšvih a už sme na samotnom vrchole.
Nadmorská výška 654 m sa nezdá moc vysoká, avšak na približne 2,5 km sme
absolvovali až 350 m prevýšenia. Z vrcholu sa otvára pohľad na Považskú
Bystricu, osadu Uhry a obidva Maníny. Po prestávke zostupujeme
miernejším chodníkom do lúčnatého sedla Klapy. Odtiaľ cez osadu Záklapie
pokračujeme až do sedla Lopatiná. Z neďalekej lúky sa otvára celkový
pohľad na samotné skalné bralá Klapov. Klesaním po zvážnici sa dostávame
až k poslednému cieľu trasy, a to ku Považskému hradu. Jeho stav sa
oproti stavu pred niekoľkými rokmi omnoho zlepšil. Je hojne
navštevovaný, či už turistami alebo rodinami s deťmi, čo sa ukázalo aj
pri našej návšteve. Zároveň poskytuje výhľady na celú kotlinu Považskej
Bystrice, ktorej dominuje staré a nové koryto Váhu, ako aj domčeky
v Považskom Podhradí s kostolom. Nakoniec už len zostupujeme do
samotného Považského Podhradia. Autobus do Považskej Bystrice nám ide
o 15 minút, tak hľadanie občerstvovacieho zariadenia radšej vynechávame.
Táto trasa viedla rozmanitou krajinou. Lesy sa striedali s lúkami
a výhľadovými vrcholmi. Práve na jar, prípadne na jedeň sú podľa môjho
názoru sú tieto lokality najzaujímavejšie. Avšak je potrebné dávať si
pozor na kliešte, ktoré sa v týchto končinách vyskytujú dosť často.
Dušan Šrenkel
{gallery}/stories/e-kysuce/2018/javorniky/galeria{/gallery}