Turisti územie Žilinskej kotliny využívajú väčšinou len ako východiská z jednotlivých obcí do pohorí, ktoré ju obklopujú – Malá Fatra, Strážovské a Súľovské vrchy a tiež Kysucká vrchovina. My však volíme trasu neznačenými cestami spájajúcimi obce ležiace v jej juhozápadnej časti.
Z vlaku vystupujeme na železničnej zastávke Poluvsie. Poluvsianska
skalná ihla, vysoká 15 m je jednou z najkrajších skalných ihiel (štíhlej
izolovanej skalnej veže) na Slovensku. Nachádza sa len pár metrov od
tejto zastávky z ktorej je na ňu pekný pohľad. Neďaleko nej stojí rodný
dom Jozefa Gabčíka člena vojenskej operácie Antropoid, ktorá v máji roku
1942 uskutočnila v Prahe atentát na Ríšskeho protektora Heydricha. Od
vlakovej zastávky ideme asi 400 m proti prúdu rieky Rajčianky. Po
prejdení na jej pravý breh zakrátko opúšťame intravilán a poľnou cestou
smerujeme k obci Stránske. Obe tieto v minulosti samostatné obce sú
dnes miestnymi časťami kúpeľného mesta Rajeckých Teplíc. Vzhľadom na
pretrvávajúce počasie je cesta značne podmáčaná čo sa čoskoro prejavuje
aj na našej obuvi. V Stránskom pri kostole zabočíme vpravo a smerujeme
k miestnemu cintorínu na ktorom sa nachádza ruina gotického kostolíka
pochádzajúceho z 13. storočia. K jeho skaze prispelo okrem iných vplyvov
najmä silné zemetrasenie, ktoré 15. januára 1858 zasiahlo Žilinu s jej
okolím. V súčasnosti sa o jeho zakonzervovanie a záchranu snažia
členovia združenia Obnova slovenskej zeme.
Z návršia od kostolíka
vidíme juhozápadným smerom na hrebienku oddeľujúcom doliny Stránskeho
a Kunerádskeho potoka prvé domy obce Kunerád a nechtiac strácať výšku
a podstúpiť riziko brodenia Stránskeho potoka pokračujeme miernym
stúpaním po pastvinách prekračujúc viaceré elektrické ohradníky priamo
k týmto domom. Počas cesty sa nám na naskytne výhľad na najvyšší vrch
Kysuckej vrchoviny Púpov vrch 1096 m a mohutné masívy Okrúhlice
a Mravečníka – ohraničujúce Žilinskú kotlinu na opačnej strane.
Hneď
prvý z domov – ešte neobývanú novostavbu, využívame ako dobre fungujúce
závetrie (duje tu ako na vystrkove) počas prestávky na oddych a
posilnenie. Z tohto miesta sa núkajú pekné výhľady na Žibrid 867 m aj
celý „hrboľatý“ hrebeň Súľovských vrchov od sedla Patúch po Roháč 803 m.
Severným smerom tvorí horizont masív Skaliek 778 m. Na západe sa nám
dosť rýchlo ukrýva do nízkej oblačnosti Chmeľová 925 m vo Vršateckých
bradlách.
Po ďalšom asi kilometri sme na rínku v Kunerade. Vľavo nad
cestou na cintoríne stojí kostol Povýšeniu svätého Kríža posvätený 9.
septembra 1990. V roku 1986 ho začali stavať ako dom smútku so zvonicou s
tajným zámerom dobudovať stavbu ako kostol. Toto sa však prevalilo
a stavba bola z „moci úradnej“ zakázaná. K dostavbe podľa pôvodného
zámeru došlo až po zmene spoločenského systému a kostol bol dostavaný
v roku 1990.
Návštevu Kuneradského zámku, ktorý bol postavený
v rokoch 1914- 1916 v doline 3 km proti prúdu Kuneradského potoka ako
lovecký zámok rodinou grófa Belestrema si nechávame na „niekedy
inokedy“. Zámok mal vybudovanú vlastnú vodnú elektráreň. Počas SNP mala v
zámku sídlo 2. partizánska brigáda M. R. Štefánika. Preto ho po
potlačení Povstania 25. septembra 1944 nemecké vojenské jednotky
vypálili. Od rekonštrukcie v r. 1959 slúžil ako liečebňa na liečenie
ochorení dýchacích ciest. V roku 1996 prešiel spolu s kúpeľmi
v Rajeckých Tepliciach do súkromného vlastníctva a počas rekonštrukčných
prác v roku 2010 opäť vyhorel.
Spevnenou cestou pokračujeme
z Kuneradu do Kamennej Poruby, kde volíme dlhší odpočinok v príjemnom
prostredí reštaurácie penziónu Kleopatra. Pri našom odchode začínajú
padať prvé dažďové kvapky. Počas našej ďalšej cesty do Rajca začína
mrholiť a neskôr už mrholenie prechádza do slabého dažďa. Stále však bez
nutnosti vybalenia dáždnikov. Na prehliadku Rajca - najstaršieho sídla
v Rajeckej doline, o ktorom sú prvé písomné zmienky už z r. 1193, si
budeme musieť rezervovať čas počas niektorej z nasledujúcich potuliek,
ktorá nás opäť zavedie do tohto kúta Žilinskej kotliny. Cestu domov
začíname jazdou po železničnej trati, ktorá bola uvedená do prevádzky
10. októbra 1899.
Text a foto Anton Opial
{gallery}/stories/e-kysuce//2018/zilinska_kotlina/galeria{/gallery}