×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/stories/e-kysuce/2018/zilinska_kotlina/galeria
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images//stories/e-kysuce//2018/zilinska_kotlina/galeria
zilinska_kotlina_m.jpgAj keď je doterajší priebeh zimy viac ako mierny členovia Turistického spolku seniorov Kysúc si trasy svojich potuliek vyberajú z pripravenej „zimnej ponuky“. Jednou z trás zahrnutých do zimného plánu je aj trasa Žilinskou kotlinou – presnejšie jej podcelkom Žilinská pahorkatina  rozkladajúcej sa juhozápadne od Žiliny. Turistickej potulky do toho kraja sa vo štvrtok 1. februára 2018 zúčastnilo 16 turistov seniorov.
Turisti územie Žilinskej kotliny využívajú väčšinou len ako východiská z jednotlivých obcí do pohorí, ktoré ju obklopujú – Malá Fatra, Strážovské a Súľovské vrchy a tiež Kysucká vrchovina. My však volíme trasu neznačenými cestami spájajúcimi obce ležiace v jej juhozápadnej časti.


Z vlaku vystupujeme na železničnej zastávke Poluvsie. Poluvsianska skalná ihla, vysoká 15 m je jednou z najkrajších skalných ihiel (štíhlej izolovanej skalnej veže) na Slovensku. Nachádza sa len pár metrov od tejto zastávky z ktorej je na ňu pekný pohľad. Neďaleko nej stojí rodný dom Jozefa Gabčíka člena vojenskej operácie Antropoid, ktorá v máji roku 1942 uskutočnila v Prahe atentát na Ríšskeho protektora Heydricha.  Od vlakovej zastávky ideme asi  400 m proti prúdu rieky Rajčianky. Po prejdení na jej pravý breh zakrátko opúšťame intravilán a poľnou cestou smerujeme k obci Stránske. Obe tieto  v minulosti samostatné obce sú dnes miestnymi časťami kúpeľného mesta Rajeckých Teplíc. Vzhľadom na pretrvávajúce počasie je cesta značne podmáčaná čo sa čoskoro prejavuje aj na našej obuvi. V Stránskom pri kostole zabočíme vpravo a smerujeme k miestnemu cintorínu na ktorom sa nachádza ruina gotického kostolíka pochádzajúceho z 13. storočia. K jeho skaze prispelo okrem iných vplyvov najmä silné zemetrasenie, ktoré 15. januára  1858 zasiahlo Žilinu s jej okolím. V súčasnosti sa o jeho zakonzervovanie a záchranu snažia členovia združenia Obnova slovenskej zeme.


Z návršia od kostolíka vidíme juhozápadným smerom na hrebienku oddeľujúcom doliny Stránskeho a Kunerádskeho potoka prvé domy obce Kunerád a nechtiac strácať výšku a podstúpiť riziko brodenia Stránskeho potoka pokračujeme miernym stúpaním po pastvinách prekračujúc viaceré elektrické ohradníky priamo k týmto domom. Počas cesty sa nám na naskytne výhľad na najvyšší vrch Kysuckej vrchoviny Púpov vrch 1096 m a mohutné masívy Okrúhlice a Mravečníka – ohraničujúce Žilinskú kotlinu na opačnej strane.
Hneď prvý z domov – ešte neobývanú novostavbu, využívame ako dobre fungujúce závetrie (duje tu ako na vystrkove) počas prestávky na oddych a posilnenie. Z tohto miesta sa núkajú pekné výhľady na Žibrid 867 m aj celý „hrboľatý“ hrebeň Súľovských vrchov od sedla Patúch po Roháč 803 m. Severným smerom tvorí horizont masív Skaliek 778 m. Na západe sa nám dosť rýchlo ukrýva do nízkej oblačnosti Chmeľová  925 m vo Vršateckých bradlách.


Po ďalšom asi kilometri sme na rínku v Kunerade. Vľavo nad cestou na cintoríne stojí kostol Povýšeniu svätého Kríža posvätený 9. septembra 1990. V roku 1986 ho začali stavať ako dom smútku so zvonicou s tajným zámerom dobudovať stavbu ako kostol. Toto sa však prevalilo a stavba bola z „moci úradnej“  zakázaná. K dostavbe podľa pôvodného zámeru došlo až po zmene spoločenského systému a kostol bol dostavaný v roku 1990.
Návštevu  Kuneradského zámku, ktorý bol postavený v rokoch 1914- 1916 v doline 3 km proti prúdu Kuneradského potoka  ako lovecký zámok rodinou grófa Belestrema si nechávame na „niekedy inokedy“. Zámok mal vybudovanú vlastnú vodnú elektráreň. Počas SNP mala v zámku sídlo 2. partizánska brigáda M. R. Štefánika. Preto ho po potlačení Povstania 25. septembra 1944 nemecké vojenské jednotky vypálili. Od rekonštrukcie v r. 1959 slúžil ako liečebňa na liečenie ochorení dýchacích ciest. V roku 1996 prešiel spolu s kúpeľmi v Rajeckých Tepliciach do súkromného vlastníctva a počas rekonštrukčných prác v roku 2010 opäť vyhorel.


Spevnenou cestou pokračujeme z Kuneradu do Kamennej Poruby, kde volíme dlhší odpočinok v príjemnom prostredí reštaurácie penziónu Kleopatra. Pri našom  odchode začínajú padať prvé dažďové kvapky. Počas našej ďalšej cesty do Rajca začína mrholiť a neskôr už mrholenie prechádza do slabého dažďa. Stále však bez nutnosti vybalenia dáždnikov. Na prehliadku Rajca  - najstaršieho sídla v Rajeckej doline, o ktorom sú prvé písomné zmienky už z r. 1193, si budeme musieť rezervovať čas  počas niektorej z nasledujúcich potuliek, ktorá nás opäť zavedie do tohto kúta Žilinskej kotliny. Cestu domov začíname jazdou po železničnej trati, ktorá bola uvedená do prevádzky 10. októbra 1899.

Text a foto Anton Opial

{gallery}/stories/e-kysuce//2018/zilinska_kotlina/galeria{/gallery}

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u:

Môže vás zaujať