cykloputovanie den 9 001Česko – Nemecko – Rakúsko - Slovensko. Tento rok sme sa členovia klubu TK Polom Raková vypravili na voľné pokračovanie už niekoľkého ročníka „po stopách J. Palárika“. Tento ročník spájal hlavne Dunaj, ktorý prechádza cez rôzne štáty v ktorých J. Palárik pôsobil.

Deň 1

Po niekoľkomesačnom plánovaní, riešení problémov s dopravou a improvizovaní „na poslednú chvíľu“, sme sa stretli v sobotu 13.7. na dvore nášho dvorného prepravcu Štefana Jurča. Zabezpečil nám prepravu bicyklov a batožiny vo svojom kamióne do Strážneho na hraniciach Čiech a Nemecka, za čo mu veľmi pekne ďakujeme. 13-ti členovia expedície nastúpili do dvoch automobilov, ktoré nás prepravili na Šumavu k Teplej Vltave a Sumárskemu mostu. Jedno vozidlo sa vrátila a druhé slúžilo celou cestou ako servisný a batožinový voz. Nakoľko večer začalo pršať, rozhodli sme sa zabezpečiť si ubytovanie pod pevnou strechou. Podarilo sa nám to v penzióne u Maxú, kde nám ponúkol malú chatku presne pre nás majiteľ Jarda. Zásobil nás stravou aj pitným režimom.

 


Deň 2

Po upršanej noci nás čakal 11 km dlhý pochod na parkovisko do Strážneho. Cesta viedla okolo meandrov Teplej Vltavy, chránených rašelinísk a betónových bunkrov z druhej svetovej vojny. Na parkovisku nás čakal kamión Štefana Jurča naložený bicyklami a batožinou. Pri vykladaní sme si pri pohľade okoloidúcich pripadali ako prevádzači utečencov. Všetko sme preložili do servisného vozu a mohli sme začať točiť prvé metre. Neubehol ani jeden kilometer a už sme museli, ešte pred prekročením hranice, odstrániť prvý defekt. Po prejdení hranice cesta začala klesať a nás čakal prvý asi polhodinový hustý dážď. Dážď skončil a my sme sa napojili na cyklocestu do Passau. Cesta viedla cez nemecký zvlnený vidiek plný zjazdov a stúpaní. Pri každom dome bolo cítiť, že sa tu venujú hlavne chovu dobytka a poľnohospodárstvu. Cesta ubiehala, kilometre pribúdali a až na konci cesty nás zastihol druhý dážď, ktorý sme využili na ochutnávku nemeckého zlatého moku. Asi po hodine sme dorazili do nášho cieľa - do kempu v Passau. Tu nás čakala prvá skúška stavania stanu a zariaďovania jeho interiéru. Pohľad z neho sme mali na rieku Ilz.

 


Deň 3

Ráno nás zobudila kačacia rodinka, ktorá sa prechádzala medzi stanmi a hľadala niečo na raňajky. Tak sme sa spolu naraňajkovali a po rozborke stanu sme pokračovali okolo sútokov troch riek Ilz, Dunaj a Inn po ľavej strane Dunaja až ku kompe Obernzell. Prešli sme na pravú stranu a pokračovali do dedinky Schlogen. Tu sme zmenili túru cyklo na turistickú. Po polhodine sme sa dostali na vyhliadku, odkiaľ bolo vidieť nádherný 180° meander rieky Dunaj. Potom nás už čakalo asi len 35 km do nášho ďalšieho kempu v Puchner. Rieku sme prekročili na ľavý breh pri meste Aschach. Pred zotmením sme stihli poskladať ubytovanie, navečerať sa a pripraviť na ďalšie pokračovanie.

 

Deň 4

Niektoré ranné vtáčatá sa stihli okúpať v jednom z blízkom jazier Feldkirchner badesee. Po zbalení stanov sme pokračovali po ľavej strane Dunaja do Linzu. Tu sme si dali rozchod na prehliadku mesta a niektorí na potrebný servis bicyklov. Prehliadku sme spojili s obedom a pokračovali sme opäť po ľavej strane Dunaja až po plavebnú komoru, ktorú sme prešli pri jazernom komplexe Au-see. Tu nás čakala ďalšia noc. Nakoľko slnko bolo ešte vysoko a na jazere pred nami sa dalo lyžovať na vodnom vleku, tak sme sa pokochali pohľadom na našu členku Lenku a jej začiatky vodného lyžovania. Keďže je dobrá lyžiarka na snehu, tak po niekoľkých pokusoch dokázala prejsť celé kolo bez pádu. Dorazili aj dve skupinky Čechov. Rodinka, ktorú sme potom ešte viac krát stretli na našej trase a dvojica chalanov na trase z Havlíčkového Brodu až na pláže pri Caorle. Pohostili sme ich večerou, raňajkami a aj piť sme im dali.

 


Deň 5

Je ráno, zbalenie všetkých batožín.  Cestou sa vraciame ponad plavebnú komoru na ľavú stranu Dunaja a pokračujeme až do mesta Mauthausen. Toto mesto je zapísané do dejín smutnou históriou. Nachádza sa tu koncentračný tábor z druhej svetovej vojny. Pri jeho prehliadke mal každý z nás stiesnený pocit. V rokoch 1938 – 1945 tu zahynulo viac ako 81.000 ľudí ktorých mená sú známe a ďalšie tisíce neznámych. Všetky miestnosti boli sprístupnené a bolo silne emotívne cez ne prechádzať a nechceli sme si ani len predstaviť čo sa tu dialo. Pri tichom pokračovaní trasy sme sa dostali do mesta Grein, kde nás čakal ďalší kemp. Po postavení stanového tábora sme vyrazili na prehliadku starobylého centra a jeho zákutí.

 

Deň 6

Prišlo ráno. Každoranný rituál mohol začať. Raňajky, hygiena, stan, balenie, nakladanie, spoločné foto a môže sa vyraziť. Nakoľko kompa blízko kempu bola malá a cyklistov veľa, rozhodli sme sa vrátiť asi 2 km späť a prejsť cez Dunaj po moste na pravú stranu. Cesta pokračovala celkom svižne, nakoľko sa skoro celý čas išlo v tieni. Prišli sme do mesta Ybbs. Je tu múzeum bicyklov. Prešli sme centrum a pokračovali po cyklotrase až do mesta Melk. Je tu nádherný zámok Stift Melk a starobylé centrum, ktoré sme si pozreli. Prišiel čas aj na Wienerschnitzel. Po neskorom obede sme zamierili cez most na ľavú stranu Dunaja až do dedinky Aggsbach markt. Tu nás čakal náš súkromný kemp. Nebol tam ani jeden stan iba pár karavanov. Vyložiť batožinu, postaviť stany a pripraviť postele, už zase. Naproti kempu na kopci bola osvetlená zrúcanina hradu Aggstein, ktorý celú noc dotváral romantiku tohto miesta.

 


Deň 7

Ráno, ako zatiaľ každé, nás budilo slniečko. Museli sme zopakovať všetky ranné rituály, spoločnú fotku a môže sa vyraziť. Pokračujeme po ľavej strane Dunaja. Na rovinkách prechádzame cez nekonečné marhuľové sady obklopené strmými stráňami posiatymi vinicami. Cyklocesta prechádza stredmi dediniek s nádhernou kamennou architektúrou domov a kostolíkov. Prichádzame k mestečku Durnstein. Čaká nás malá horská časovka. Vrchol bol v strede mesta. Spúšťame sa dole pomedzi turistov a čaká nás ďalšie mesto Krems. Máme asi 1,5 hodinky rozchod na prehliadku mesta spojenú s obedom. Aj keď nehlásilo dážď, prišla prehánka, ktorá sa stihla vypršať do dohodnutého zrazu pod bránou. Spoločne prechádzame uličkami mesta a napájame sa na cyklocestu. Stretáme nemeckú cyklistku s defektom a bez potrebného náradia, naši mechanici sa toho hneď ujmú a po niekoľkých minútach môže pokračovať. Po ďalších pár kilometroch prichádzame k ďalšej elektrárni a plavebnej komore pri meste Altenworth, ponad ktorú sa dostávame na pravý breh Dunaja a po asi hodine sa dostávame do mesta Tulln. Na jeho okraji nás čaká ďalší kemp. Je jeden z väčších a aj obsadenejších a trochu s problémami staviame našich 8 stanov. Do večera sa skoro celý kemp zaplní. Karavany bez rezervácie už nemajú miesto. Väčšina našich sa ide okúpať do neďalekého jazera.

 

Deň 8

Ráno zas a znova, spoločné raňajky, skladanie stanov, nakladanie batožiny, spoločné foto a môže sa pokračovať. Táto etapa je najkratšia - niečo cez 42 km. Prichádzame pred Viedeň. Nájdeme reštauráciu pri ramene Dunaja a po obede nám ešte ostáva čas na oddych na pláži zatienenej korunami stromov. Vo Viedni sa rozdelíme a väčšia časť sa presúva uličkami do centra mesta. Je 39° na slnku, snažíme sa držať v tieni. Po absolvovaní námestia a základného okruhu zamierime cez Práter do staršieho kempu obklopeného cestný uzlom a železnicou. Druhá skupinka už vytiahla stany aby rezervovala miesto. Základný tábor postavený. Ide sa kúpať. Posledný večer. Spoločná večera. Dojedli a dopili sa všetky zásoby. Stihlo sa to do polnoci.

 

Deň 9

Posledné ráno, na každom už badať únavu. Čaká nás posledných niečo cez 70 km do Bratislavy. Poskladaný posledný stan, naložené posledné auto a aby som nezabudol posledné spoločné ranné foto. Štartujeme pomerne svižným tempom. Potrebujeme stihnúť vlak v Bratislave. Po niekoľkých krátkych zastávkach nasledoval pekný prejazd záhradou kaštieľa Eckartsau. Už vidíme v diaľke Kamzík a neskôr aj Bratislavu. Dostávame sa na dlhý most smerujúci posledný krát ponad Dunaj do Hainburgu. Posledné Rakúske čapované pivo a už sa blížime k nádhernej vyhliadke na hrad Devín a sútok Moravy a Dunaja. Nechýba spoločné foto. Už len pár kilometrov a sme doma. Vietor nám uľahčil dojazd do Bratislavy. Dávame spoločný obed na Brehu Dunaja v reštaurácii u herca Ľuba Romana. Prebehneme centrom mesta a už sme na stanici, kde nás čaká dodávka. Nakladáme všetky bicykle a batožinu. Nastupujeme do auta, kto sa nezmestil ide vlakom. A je tu koniec. Spoločne nás spája 9 dní a 500 km plných spomienok. Kto si nespomenie, pripomenú mu to fotky alebo tento článok. Bol to náročný týždeň, ktorý sme prežili so skvelými ľuďmi. Všetci sme sa vrátili v poriadku. Technika poslúchala. Čo sa pokazilo, to sa na mieste opravilo. Počasie nám vyšlo na sto percent. Mirko už určite uvažuje nad ďalším ročníkom. Predpokladám že sa tam stretneme za rok opäť a možno vo väčšom počte. Dúfam, že tento príbeh bude inšpirovať aj ostatných, ktorí chcú zažiť niečo podobné. Dá sa to absolvovať aj za 4 dni ale takú atmosféru, ako bola v našom kolektíve, pri rýchlom prejazde nezažijete.

Autor textu: Peter Kultán
Autori fotografií: Peter Kultán a Milan Hluzák