hrady trencianskej stolice 001Občianske združenie Voľný čas Vysoká nad Kysucou pripravilo na tento rok seriál šiestich autobusových výletov zameraných na návštevu a poznávanie histórie hradov Trenčianskej stolice. V programe prvého autobusového výletu v sobotu 30. marca 2019 bola plánovaná návšteva štyroch hradov.

Prvým je hrad Lednica postavený na najnižšej časti Lednického bradla nad obcou rovnakého mena v severovýchodnej časti Bielych Karpát. Od autobusu trvá výstup k zrúcanine tak akurát 10 minút. O ôsmej hodine nás už, podľa dohovoru, čakajú členovia Historicko-astronomickej spoločnosti, ktorí sa spoločne s obcou Lednica od roku 2004 snažia o jeho záchranu. Po vypočutí krátkeho rozprávania o histórii a prebiehajúcich prácach nasleduje prehliadka hradu do ktorého bol jediný prístup 12 m dlhým tunelom vytesaným do skaly. Najatraktívnejšia časť hradu strážna hláska , ktorej hovorili Straka, však bola neprístupná z dôvodu ochrany v skalnom masíve hniezdiacich dravcov.

Po vyjdení z hradu už na prístupovej ceste stretávame ďalšiu časť účastníkov výletu, ktorá nás v druhom autobusenasleduje s trištvrte hodinovým odstupom. Rozdelenie na dve skupiny bolo nutné z dôvodu značného záujmu o tento výlet, ktorého sa zúčastnilo 97 účastníkov (53 vysočanov).

O pol hodiny neskôr už vystupujeme z autobusu vo Vršatskom Podhradí. Centrum obce sa nachádza v nadmorskej výške okolo 650 m čo je už dosť na to, aby sa nám z cesty k ďalšej zrúcanine – hradu Vršatec, ponad pomerne silné dymno v údolí Váhu, ukázali v plnej paráde ešte zasnežené Martinské hole, Kľak, Strážov, Vápeč, Hoľazne, Baske aj Inovec – známe turistické vrcholy v Malej Fatre, Strážovských vrchoch a pohorí Inovec. Z hradu, ku ktorému trvá výstup z obce okolo 20 minút už tiež veľa nezostalo. Najviac múrov zostalo z dolného hradu. Z horného, odkiaľ sú nádherné výhľady, sa zachovali len náznaky základov veže.

Ešte menej toho bolo k videniu z v poradí tretieho hradu Košeca, ktorý stával na osamotenom kopci rozdeľujúcom Košecké Podhradie na dve časti - Veľké a Malé Košecké Podhradie. Cestou k nemu sme prešli na ľavú stranu Váhu a premiestnili sa z Bielych Karpát do Strážovskej vrchoviny. V miestnom pohostinstve stíha časť skupiny do plánovaného odchodu aj rýchle občerstvenie.

Posledným dnešným hradom, ktorý navštívime len symbolicky je hrad Ilava. Tento starobylý hrad sa skladal z dolného a horného hradu pozostávajúcich z viacero budov, palácov, kláštora a bol významnou pevnosťou postavenou údajne tajomným rádom templárskych rytierov. Poslední majitelia ho v roku 1855 predali štátu, ktorý v ňom o rok neskôr zriadil krajinskú trestnicu a dodnes slúži ako jedno z najstráženejších väzenských zariadení. Jedinou verejnosti prístupnou stavbou z bývalého hradu je kostol Všetkých svätých  ktorého prehliadku máme vopred dojednanú. K vchodu do kostola prechádzame uličkou medzi vysokými múrmi so zábranami zo žiletkového drôtu. Okrem kostola nám bol umožnený aj vstup do krypty pod hlavnou chrámovou loďou.

Cestou od kostola k autobusu „korporatívne“ zastavujeme na zmrzlinu a pretože program bol vcelku „nabitý“ zastavujeme cestou domov na občerstvenie či obed v reštaurácii Melocík.
Prvému zo série pripravovaných výletov prialo teplé jarné počasie. S optimizmom musíme čakať, že bude také aj 27. apríla keď sú v pláne hrady Uhrovec, Trenčín a Súča.

Text a foto Anton Opial